Nedávno sme boli svedkom, ako jedna žena v rokoch prišla k mladému kňazovi a častovala ho osloveniami typu "láska moja".Videla som, aké mu je to nepríjemné a snaží sa nastoliť normálnu konverzáciu, ale jej to nijako nedochádzalo a konečne si vydýchol až keď odišla. Videla som v jeho očiach, že dúfa, že nebudme pohoršení, že budeme chápať- tak ako on, že ona je už taká,a že najlepšie je sa jej vyhnúť a nechať to tak. Poviem vám, nechcela by som byť v jeho koži. Stáť pred rozhodnutím nič nepovedať a čakať, kým to prehrmí alebo niečo povedať - a čokoľvek by to bolo- zraniť ju, takže by bolo ťažké pre ňu ísť na sv.omšu, či ísť sa vyspovedať do tejto farnosti...

 

A tak píšem ja. Akoby sme,žienky, niekedy zabudli, že  hoci kňaz nemá ženu, nie je slobodný muž!  Je zasvätený Bohu, má svoju nevestu Cirkev- a poväčšine má niekoľko sto duchovných dcér a synov. Naše správanie k nemu a konverzácia s ním by mala byť tomu zodpovedajúca. Každé povolanie je náročné- náročné aj na vernosť, preto si každý musí dať pozor nielen na to, či je sám verný, ale aj či sa nemôže stať dôvodom nevery vďaka svojmu správaniu. 

 

S Martinom máme v službe jasné pravidlá - ak sa chce niekto poradiť alebo nás prosí o modlitbu, ak nemôžeme poslúžiť spolu, ženám slúžim ja, mužom slúži on. Dokonca to dodržiavame aj v emailovej komunikácii a na sociálnych sieťach - ak ma poprosí o pomoc muž, odkážem ho na svojho manžela. Neraz sa nám už stalo, že po tom, čo sme niekomu navrhli túto možnosť, sa už dotyčný človek neozval. Tento človek najskôr nehľadal až tak odpoveď na svoje otázky, ale hľadal dôverný vzťah s človekom opačného pohlavia, čo mu ani jeden z nás nemôže ponúknuť. Kňaz je vo veľmi náročnej situácii- je duchovným otcom všetkým vo farnosti a jednoducho nemôže odmietnuť prosbu o radu či pomoc ustarostenej žienky...

 

Žena chce veľakrát len pomôcť, dokonca povzbudiť kňaza, niekedy hľadá u kňaza pochopenie, ale mali by sme sa zamyslieť, či ho naša pomoc alebo požiadavka nevrhá do zlého svetla, nevytvára podmienky pre pohoršenie iných a zároveň či dôvernosť, ktorá napr. vzájomnou spoluprácou vzniká, nie je prílišná pre oboch tak, že o chvíľku môže byť nebezpečná.

 

Nerobme teda to, čo by sme nechceli, aby iní robili nám- ak by sa nám nepáčilo, keby sa nejakým spôsobom správala nejaká žena k nášmu manželovi, otcovi či synovi / či už ide o slová, dotyk, oslovenie, vyžadovanie pozornosti..../,  nesprávajme sa ani my tak- a pre všetkých to bude omnoho jednoduchšie a krajšie :)