Odpovede na najčastejšie otázky, ktoré trápia animátorov, ktorí vedú malé skupinky.
Optimálny počet je 8-12 ľudí. Počet 12 je maximum na to, aby sa členovia dokázali efektívne zdieľať. Tiež, ak je počet 12, je dobré sa z času na čas rozdeliť na menšie skupinky po troch, alebo štyroch a v týchto menších skupinkách sa zdieľať alebo modliť za svoje problémy. Ak spoločenstvo prekročí počet 15 -17 treba ho rozdeliť.
Ideálny čas je dve až dve a pol hodiny, jeden krát za týždeň. Sú ale spoločenstvá, ktoré sa stretávajú raz za dva týždne alebo aj dvakrát za týždeň. Dôležitý je presný začiatok, koniec stretnutia a miesto stretnutia. Koniec stretnutia je zvlášť dôležitý. A to najmä v skupinkách, kde sú spolu študenti a pracujúci. Inak vzniká napätie, lebo študenti radi zostávajú a pracujúci ráno vstávajú do roboty, alebo cestujú. Alebo stretko kde sú slobodní a kde sú rodiny z deťmi. Preto je dôležité mať pevný koniec, aby sa nestalo, že sa niekto zvláštne pozerá na tých, čo odchádzajú, že stretko rozbíjajú. Určí sa presný koniec a zostanú len tí, čo ešte chcú respektíve im to okolnosti dovolia.. V čase dvoch hodín (2,5 hod) by sa mali stihnúť všetky časti spoločenstva – modlitba, formácia (biblicky rozhovor) a sociálny čas – plány, zdieľanie o živote, čo je nové atď. Čas by mal sledovať vedúci, aby všetky časti spoločenstva boli vyvážené. Nie však zákonnícky. Je to preto, aby sa nestalo, že je 10 min modlitba a dve hodiny vyučovanie, alebo zdieľanie.
Modlitba je jednou z najdôležitejších častí stretnutia spoločenstva. Osobne si myslím, že je kľúčom k tomu, aby ľudia v spoločenstve mohli zažívať Božiu prítomnosť, lásku a aby ich srdcia mohli byť následne otvorené pre Božie slovo a vyučovanie, ale i pre vzťahy k ostatným ľuďom, teda aj ostatným členom stretka. Platí pri tom niekoľko zásad: Snažíme sa modliť predovšetkým osobným spôsobom a spontánne. To neznamená, že ostatné druhy modlitby sa nedoporučujú, ale v modlitebnom stretku by sa pri spoločnej modlitbe malo uprednostniť spontánne hovorenie k Pánovi, pretože ma v sebe zvláštny náboj a schopnosť poodhaliť svoje vnútro. Takáto modlitba má však aj niekoľko úskalí:
• niekto stále rozpráva a nedá sa zastaviť. Dokonca niekedy sa ich modlitby stávajú akoby „vyučovali Pána“. Vysvetľujú Mu cez modlitby situáciu, v ktorej sa nachádzajú alebo celé spoločenstvo. Je to skôr prejav necitlivosti. Dúfam, že Tebe ako vedúcemu sa to nedeje . Ty si ten, ktorý by si mal takúto situáciu ustrážiť, prebrať slovo a tak vytvoriť priestor pre druhých na modlitbu. Ak to nepomôže, vezmi si takého človeka nabok a osobne sa s ním porozprávaj a vysvetli mu to.
• niektorí sú ticho, nehovoria nič a pôsobia až mysticky. Má to zlý dopad na druhých, lebo spoločná modlitba na spoločenstve nie je čas meditácie a osobného stíšenia, ale spoločný čas. Preto by sa mal so svojou modlitbou ozvať každý. Utužuje to spoločenstvo. Je dobre sa ozvať aspoň niekoľko krát počas spoločnej modlitby. Ak prídu do spoločenstva noví, netreba na nich tlačiť na prvom, druhom ani na treťom stretnutí. Keď už ale chodia dlhšie a stále sa nemodlia, choď za nimi osobne a pozvi ich do modlitby. Nerob to pred druhými počas stretnutia. Ak spoločenstvo dorástlo k tomu, že chce byť ticho, môže mávať spoločnú adoráciu. Ešte jedna dôležitá vec je, aby sme počas stretnutia neskĺzli len na prosby, ale dali priestor aj na vďaku, chválu a uctenie Pána.
Áno, tento fakt je veľmi častý a veľa spoločenstiev vzniká práve v študentských rokoch. Bohu vďaka za to, že sa mladí ľudia dajú dokopy a stretávajú sa na modlitbách, pri Božom slove. Je to nádherný začiatok a priestor pre rast. Keď prichádza takáto veľká zmena (svadba, zamestnanie, deti...) určite to nie je dôvod na to, aby sa stretko rozpadlo, ale je to šanca dostať stretko na novú úroveň. Je síce pravda, že veľa spoločenstiev sa v tomto štádiu rozpadá a ľudia väčšinou skončia v určitých spomienkach, aké bolo dobré mať stretko, nové si už nevedia nájsť a tak si povedia, že to už nie je pre nich, ale poznám aj spoločenstvá, ktoré to zvládli (aj keď ich to stálo mnoho zranení a prispôsobovania), no tieto spoločenstvá to veľmi povzbudilo a pomohlo im to rásť do hĺbky i do počtu. Na to, aby sa to podarilo vo viacerých spoločenstvách, je potrebné prispôsobiť pravidlá. Napr. rodiny sa nemusia zúčastňovať všetkých akcii, alebo príde iba jeden z partnerov, alebo stretko bude z času na čas u mladých manželov, ktorí majú dieťa, aby sa mohli zúčastniť na stretku obaja. Zmiešané spoločenstvá (rodiny, pracujúci, študenti...), v konečnom dôsledku vykazujú omnoho väčšiu stabilitu, ako mnohé iné spoločenstvá. Jedni druhým dávajú impulzy a podporujú sa. Určite sa oplatí investovať do tejto zmeny, ovocie sa dostaví.
Niekedy sa stáva, že sa v spoločenstve objaví človek, ktorý má zvláštny „dar“ znechutiť celú skupinu. Keď sa po dlhom dohadovaní stretko konečne rozhodne, že urobí to, alebo ono, on sa prihlási a povie, že si nemyslí, že je to v poriadku a najradšej by bol, aby to bolo inak. Alebo len tak viac, alebo menej verejne frfle na vedúceho, spôsob vedenia stretka, na pesničky, na to, že to celé dlho trvá atď. Takíto ľudia dokážu niekedy úplne znechutiť vedúcich, alebo aj celé spoločenstvo. Čo s tým? Treba sa za takého človeka viac modliť? Alebo mu dohovoriť? Alebo ho treba „vyhodiť“? Čo je zvláštne a zároveň zaujímavé na týchto ľuďoch, je to, že sami nikdy neodídu zo stretka. Prečo? Na to je mnoho odpovedí. Možno nenašli nič lepšie a „dokonalejšie“ a tak sa musia „uspokojiť“ s vaším stretkom. Niekedy sa im stretko páči, ale oni si už nevedia pomôcť a frflú stále. Možno sa boja vziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk a férovo odísť, keďže je toho, čo im vadí tak veľa a tak možno iba podvedome čakajú, že ich vedúci vylúči a potom budú mať ešte o jeden dôvod na frflanie viac. Ale čo teda s nimi, keď sa držia ako kliešť a rozbíjajú dobrú atmosféru v stretku? Treba dať takémuto človeku najavo v láske, postojom aj ostatných členov stretka (nie len vedúceho), že ich spoločenstvo nie je miestom, kde sa môže uživiť nejaké frflanie, alebo negativizmus. Dať mu najavo, že je prijímaný, ale že jeho frflanie škodí stretku. Niektorí skúsení vedúci odporúčajú, aby „frfloš“ dostal nejakú zodpovednosť za niečo. Možno ho pocit zodpovednosti, alebo zodpovednosť sama nejakým spôsobom pohne a zmení jeho pohľad na veci a v konečnom dôsledku zmení aj jeho. Takže ak máte napríklad problém s tým, že sa stále zabúdajú kľúče od miestnosti, kde sa stretávate (a možno je to jedna z vecí, na ktorú frfloš frfle), dajte mu na zodpovednosť zabezpečenie kľúčov od miestnosti na každé stretko. V každom prípade vedz, že frfloš sa dosť pravdepodobne vyskytne v mnohých stretkách, že je ťažké ho zmeniť a treba mu určiť hranice, ktoré nemôže prekračovať. Nakoniec len malá poznámka: Frflošom nie je ten, kto prináša konštruktívnu kritiku a návrhy ako zmeniť danú situáciu. Frfloš je ten, kto sa sťažuje, stále, bez príčiny, frfle len z princípu a znechucuje ostatných.
Toto je častá otázka ľudí, ktorí chcú, aby ich stretko rástlo. Ja by som však predsa len začal protiotázkou. Kedy nie je čas, aby sa skupinka otvorila pre nových? Tých prípadov, kedy to nie je možné, je menej .
A) Nie je dobré prijímať nových ľudí do skupinky, keď je váš stav plný, tzn., keď je vás už toľko, že prijatím ďalšieho člena by ste prestali byť malou skupinkou.
B) Ak ste do skupinky prijali nového člena len nedávno a ešte s vami nie je zžitý, je tiež lepšie počkať nejaký čas, kým sa opäť otvoríte pre niekoho ďalšieho.
C) Ďalej by som v prípade, ak sa bojíte prijať niekoho nového, pretože si myslíte, že ste priveľmi „zohratá“ partia a ďalší by medzi vás nemusel dobre zapadnúť, otvorili novú skupinku, ktorá by sa stala vašou službou, kam by mohli prísť noví záujemcovia.
D) Ak ste začali nejakú špecifickú formáciu a príchod nových členov by ju narušil, nemusíte ich prijímať hneď a môžete v pokoji dokončiť svoju formáciu. Žiadna formácia by však nemala byť nekonečná! Malé skupinky sú tu hlavne preto, aby ľudia mohli spoznávať Boha a aby pomáhali ľuďom žiť vzťah s Ním.
Ak ste sa nenašli v žiadnej z týchto kategórii, nebojte sa a otvorte svoje stretko pre nových. Tam vonku je množstvo ľudí, ktorí majú záujem o Boha, ale nevedia ako sa k nemu dostať. Často sa z našich spoločenstiev stávajú „pokeckluby“. Chodíme do skupinky možno preto, že nás kedysi dávno niekto naučil, že treba mať skupinku. Niekedy si myslíme, že táto skvelá partia je miesto, kde budeme navždy a na každého, kto sa medzi nás zapletie nazeráme ako na toho, kto narušuje naše skvelé spoločenstvo. Tak sa stáva, že začíname byť skupinkou kresťansky – vzťahovo sebeckých ľudí, ktorí by najradšej nevideli nikoho nového medzi sebou. Skúsme to! Skúsme zavolať nových, čo to s nami spraví? Väčšinou tí noví majú takú zvláštnu vlastnosť (o ktorej ani nevedia), že nútia starých členov duchovne rásť.
Najjednoduchšie je to na báze priateľstva. Kamarát zavolá kamaráta atď. Takto rastú spoločenstvá (čo do počtu) najefektívnejšie. Takto to ide najrýchlejšie v skupinkách, kde je nižší vekový priemer, kde sú školáci a študenti. Ak ste sa dostali do fázy, keď vidíte, že potrebujete nových ľudí a tento „klasický“ spôsob je neúčinný, netreba vešať hlavy. Urobte nejakú akciu, na ktorú pozvete ľudí, o ktorých si myslíte, že by mali záujem o stretko. Môže to byť duchovná obnova, výlet, párty, futbalový zápas atď. Čokoľvek, kde ľudia môžu spolu tráviť čas a spoznať nových ľudí. Na konci akcie môžete dať všeobecné pozvanie, alebo vytipovaných ľudí môžete pozvať osobne. Ďalším spôsobom, ako by sa dalo systematicky pracovať na získavaní nových ľudí, je robiť niečo pravidelné, kde budú môcť prísť ľudia, o ktorých máte záujem, alebo len takí náhodní okoloidúci. Môžu to byť napríklad otvorené modlitebné stretnutia, alebo môžete rozbehnúť nejakú službu pre deti, alebo mládež, rôzne kurzy atď. A to najdôležitejšie, modlite sa za nich! Aby Boh v nich spôsobil hlad po Ňom a po Jeho veciach. Aby mali príležitosť spoznať vás, vašu službu a stretko. Modlite sa aj za seba samých, aby ste ich vedeli prijať a aby sa medzi vami cítili dobre. Nebojte sa, Boh má plán ako priviesť ku vám ľudí.
Nie je dôležité, aby si sa ty ako vedúci venoval osobne každému členovi stretka, ale je dôležité, aby každý člen cítil, že je tu niekto, kto sa o neho stará, zaujíma sa o neho a vie o ňom, čo prežíva, ako sa má atď. Zvlášť to platí pre nového člena, aby sa cítil prijatý. V skupinkách na Slovensku zvykneme byť zahľadení na svoje problémy natoľko, že si ani nevšimneme, že prišiel niekto nový a potrebuje našu starostlivosť. Mali by sme sa naučiť starať sa o seba navzájom zdravým spôsobom, aby sa naše skupinky mohli multiplikovať. Dozrievame tým, že sa staráme o druhých a to môže robiť každý v skupinke, nie len vedúci. Potrebujeme ľudí naučiť kráčať s Bohom, nie s vodcom. Ďalším dôležitým faktorom môže byť počet členov v skupinke. Ak máš menšiu skupinku, môžeš byť s ľuďmi v užšom kontakte. Čím viac ľudí máš v stretku, tým viac si musíš vyberať, s kým tráviš čas a koľko ho komu venuješ. Ak si vedúcim spoločenstva, ktoré má pod sebou viacero malých stretiek, nie je vôbec nekresťanské, ani neľudské, ak sa osobne nestretávaš so všetkými. Je dôležité, aby si si v takomto prípade vytvoril okolo seba okruh ľudí, ktorým budeš odovzdávať, čo si sa naučil. Samozrejme, je dobré vedieť o tom, kto je v spoločenstve a ako sa vodí ľuďom, ktorí majú určitú zodpovednosť za nejaké oblasti. Nemusíš sa teda ty venovať každému zvlášť, ale každý v stretku by mal cítiť, že je tu niekto v skupinke, kto sa o neho zaujíma a pomôže mu, keď to potrebuje.
Jedna „múdrosť“ hovorí, že mnoho ľudí prichádza do stretka kvôli vedúcemu, ale zostáva kvôli vzťahom. Vzťahy sú veľmi dôležitý faktor, ktorý zvykne zavážiť, ak niekto prežíva v stretku krízu a cíti sa ťažko. Tu je aspoň niekoľko dôvodov, prečo ľudia odchádzajú:
Absencia vzťahov: Správne vzťahy sú veľmi dôležité a ak absentujú, ľudia prirodzene hľadajú, kde ich môžu nájsť. Nesprávne vodcovstvo: Vodcovstvo má byť uplatňované ako služba, nie ako velenie :-) ! Nie je to ľahké a ako vodcovia môžeme toho veľa pokaziť. Jediným zaručeným spôsobom, ako sa úspešne vyhýbať problémom a chybám vo vedení (aj keď tým sa na 100% nevyhneme), je pýtať sa Pána ako ďalej, ako viesť ľudí, ktorí nám boli zverení. Strata vzťahu s Bohom: Niekedy sa ľudia postupne vytrácajú zo stretka a ani nevieme prečo. Prestanú sa vykazovať, alebo zdieľať, častokrát majú všelijaké zahmlené výhovorky. Zvyčajne to dokážu veľmi dobre zakrývať do poslednej chvíle. Prečo sa takéto niečo deje v ich životoch? Ich modlitba, čítanie Písma a celkove vzťah s Bohom postupne chladne a začne ich priťahovať viac svet. Tu tiež zohrávajú dôležitú úlohu vzťahy, lebo práve blízki ľudia dokážu zbadať, že niečo nie je s človekom v poriadku a pomôcť mu. Neprijatie vízie: Čím dlhšie je človek v stretku, je dôležité, aby prijal a stotožnil sa s víziou. Inak sa stáva, že sa začne cítiť osamelý a bude sa snažiť ísť proti vedeniu stretka. Takýto človek môže odchádzať v nie práve dobrej atmosfére, cíti sa nepochopený, možno aj zradený a to všetko preto, že sa nestotožnil s víziou.
Čo robiť, keď ľudia v skupinke nemajú zápal pre modlitbu?
Je dôležité zistiť, čo je príčinou tejto situácie. Otázkou ešte je aj to, či sa to týka všetkých členov vrátane vedúceho, alebo len nejakej skupinky v stretku. Dôležité je ľudí motivovať správnym spôsobom. Možno ich stačí trochu povzbudiť, alebo sa pozdieľať zo svojho osobného života modlitby. Vhodné môže byť aj pripraviť si nejaké vyučovanie o dôležitosti spoločnej modlitby. Dobré je pripomenúť aj fakt, že dôvod, prečo malé skupinky v minulosti začali vznikať, bola spoločná modlitba a čas trávený s Bohom. V najhoršom prípade, ak by táto skutočnosť nezabrala, ja by som stretko rozpustil a začal by som s ľuďmi, ktorí majú záujem o modlitbu. Takto zle to ale dopadne len výnimočne. Chce to teda hlavne motiváciu a príklad. Na druhej strane je dôležitým faktorom osobná modlitba. Ak niekomu úplne zlyhal modlitebný život, nemôžme sa čudovať, že sa mu nechce modliť ani v spoločenstve. Modlitebný život je jedným z pilierov kresťanského života, takže ak tento pilier chýba, chýba aj stabilita. A bez nej sa naše stretká budú potácať a stanú sa z nich obyčajné pokec kluby.
Ako postupovať, ak sa nevieme na niečom dohodnúť a potom nám stoja dôležité veci?
V podobných situáciách je dôležitá práve úloha vedúceho, teda človeka, ktorý má posledné slovo. Ja som začínal ako vedúci v stretku, v ktorom boli takmer všetci okolo mňa skúsenejší, šikovnejší a silné osobnosti. Ja som to tak videl a poriadnu chvíľu mi trvalo, kým som začal uplatňovať to, čomu sa hovorí posledné slovo vedúceho. Keď sme sa nevedeli rozhodnúť, alebo bolo príliš veľa názorov, musel som určiť ja, ktorým smerom sa vyberieme. Samozrejme, že to nie je despotické rozhodovanie vedúceho, ale v takýchto prípadoch, ako som vykreslil, je nutné, aby niekto rozhodol. Predstavte si, že by vo vojne hovoril každý dôstojník, ako bude armáda útočiť a na ničom by sa nedohodli. Hoci by všetci mali dobré nápady, potrebné je, aby niekto určil, ktorý spôsob boja si zvolíme. Často prehrávame množstvo bojov na duchovnom poli len preto, že sme roztrieštení a každý to chce robiť po svojom. To, s čím sa my vedúci sami najviac stretávame, je naša vlastná nerozhodnosť. Čo spraviť? A čo keď to, alebo ono...? Božie slovo nám hovorí veľakrát a hlavne v knihe Jozue: „Buď rozhodný a udatný!“ Tak aj nám všetkým vedúcim chcem povedať, buďme rozhodní a udatní! Nebojme sa našich vlastných rozhodnutí! Ak sa rozhoduješ, neboj sa, že sa pomýliš. Nedovoľ strachu, aby ťa držal pri rozhodovaní. Ak sa aj náhodou v dobrej viere pomýliš, tak Pán to vie napraviť.
Som vedúca stretka s 8 ľuďmi. Na stretku v poslednom čase vznikli dva páry. Čo je fajn. Problém je, že sa začali izolovať. Sú akoby iná tlupka. Čiže mám teraz na stretku dve skupinky: „tých čo spolu chodia“ a „tých ktorí sú single.“ Ako to mám riešiť?
Je normálne, že mladí ľudia si hľadajú vzťah uprostred skupiny, do ktorej patria. Nemali by však zabudnúť na to, že aj keď začnú vzťah, neprestali byť súčasťou skupiny. Biblia nás učí, že máme brať láskavý ohľad na druhých. To by si mali uvedomiť ľudia na oboch stranách. Na začiatku každého vzťahu „upadnú“ ľudia do zaľúbenia a vtedy vidia iba toho druhého. Tato fáza však netrvá dlho. Takže maj chvíľu s nimi trpezlivosť. Avšak ak by dochádzalo k tomu, že si robia svoj program na stretku, teda, chcú byť iba spolu či dvojica, alebo štvorica napr. pri zdieľaní, či modlitbe, potrebuješ zakročiť a korigovať ich správanie. Najlepšie sa s nimi porozprávať a vysvetliť im, že ich správanie nepodporuje ducha jednoty v stretku. Urob to láskavo a skús im komunikovať, že ich vzťah nie je problémom, ale že treba zobrať do úvahy určité špecifiká skupiny. Povzbuď ich, aby sa snažili o rozvoj celej skupinky a nehľadali naplnenie, či osobný rozvoj len vo vzťahu. Takisto tí, ktorí sú single by sa nemali porovnávať s tými, čo spolu chodia, podceňovať ich alebo sa im „vysmievať.“ Určite treba ľudí v stetku poučiť aj o tom, akú mieru intimity majú mať vo vzťahu. Stáva sa, že mladí to prepália a keď sa neskôr rozídu, vzniká veľa zranení a ten zranenejší už nechce byť v stretku s tým druhým, preto odchádza. Tejto téme sa treba venovať trochu viac. Niečo naštudovať, alebo pozvať na stretko niekoho, kto by vám dal dobré tipy ako na to.
Som členom stretka, ktoré má 13 ľudí. Stretávame sa druhý rok. Chcel som do stretka priviesť pár nových kamarátov, ale vedúci mi povedal, že by to nebolo vhodné, lebo by nás bolo už veľa a stretko je uzavreté. Rozmýšľam, že by som otvoril pre nich nové stretko. Ako by som to mal urobiť?
Ak sa počet ľudí v stretku naplní, treba vytvoriť nové stretko. Niekto z pôvodného by sa mal podujať urobiť to. Vedúci pôvodného stretka by mal v príleve nových ľudí vidieť príležitosť, Božiu vôľu, zachrániť a budovať ďalších. Môže sa však stať, že on to tak nevidí. Mal by si s ním hovoriť a navrhnúť mu, aby ste ako pôvodné stretko otvorili ďalšie stretko. Ak s tým bude súhlasiť, mal by ustanoviť najlepšie dvojicu skúsených kresťanov, ktorá by sa venovala budovaniu nových. Ak vedúci neurčí teba a ani nikoho iného, lebo nikto sa na to necíti, alebo nechce (aj to sa môže stať) tak ho popros o dovolenie otvoriť tú skupinku sám. Je dôležité, aby sa celá komunikácia a proces založenia nového stretka niesol v Kristovom duchu. Môžte sa dohodnúť, že vedúci pôvodného stretka príde niekedy urobiť prednášku. Takisto sa môžte dohodnúť na spoločných aktivitách oboch stretiek a na účasti na spoločnej službe. Takisto je dôležité, aby ľudia z pôvodného stretka pochopili, že nové stretko nie je konkurencia, ale možnosť na budovanie Kristovho kráľovstva.
Pochopili sme v stretku, že máme Bohu oddeľovať desiatky a tak si ich odkladáme. Čo ďalej s tými peniazmi?
Je naozaj dobré a je to znakom rastu spoločenstva, keď členovia alebo vedúci pochopia a prijmú do svojho života princíp desiatkov, alebo princíp sejby a žatvy. Častokrát je téma peňazí, alebo desiatkov v našich spoločenstvách, alebo stretkách taká nejaká ošemetná, alebo až tabu. Sme veľmi citliví na svoje finančné prostriedky a častokrát máme pocit, že toho hmotného, čo máme, je tak málo, že si nemôžeme dovoliť z toho ešte niečo dať, alebo investovať. Ale čo sa týka desiatkov, tak Boh nám ukázal veľmi jasne, aká je jeho vôľa v tejto oblasti. A dokonca nám dal aj zasľúbenie:
Mal 3;10 Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome a týmto ma vyskúšajte - hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť.
Dokonca nás vyzýva, aby sme ho vyskúšali!
Ďalším problémom, ktorý sa často objavuje v súvislosti s desiatkami je, že ľudia nevedia, ako s nimi nakladať, alebo na čo vlastne majú slúžiť. A tak sa stáva, že peniaze, ktoré boli oddelené pre Pána stoja, alebo sú premrhané. Najdôležitejším kritériom ich použitia je to, že majú byť použité na službu Bohu a evanjeliu. V období starého zákona žili z desiatkov kňazi (leviti), ktorí mali v náplni práce starať sa o Božie veci a bola im Bohom odňatá možnosť nejakým spôsobom si zarábať, alebo venovať sa podnikaniu. Nemali vlastné statky, ani dedičný podiel. Ich podielom bol Boh. Hoci vyjadrenie, že ich podielom bol Boh znie veľmi vznešene a fascinujúco, iba z toho žiť nemohli. Ale Boh prikázal ostatným izraelským kmeňom, aby prinášali svoje desiatky tomuto kmeňu, ktorý si On vyvolil, aby oni boli tí, ktorí sa môžu naplno venovať Jemu a Jeho veciam a tak sprostredkovávať požehnanie pre celý národ. Ak by sme to preklopili do súčasnosti, aj dnes môžeme nájsť ľudí, ktorí rozoznali vo svojom živote Božie volanie a povolanie (kňazi a laici), a rozhodli sa venovať službe buď na čiastočný úväzok, alebo naplno.
Môžete sa rozhodnúť z týchto prostriedkov teda podporovať aj ľudí, ktorí slúžia buď priamo vám, alebo iným ľuďom nejakým spôsobom. Alebo môžete podporiť svojho vedúceho, ktorý sa vám venuje, pripravuje sa na stretnutia a toho môžete podporiť priamo finančne, aby mal čas sa venovať sa vám a nemusel si zháňať ďalšiu prácu, aby vyžil, alebo mu môžete zaplatiť nejaký dobrý kurz, alebo nakúpiť kvalitnú kresťanskú literatúru... Proste tieto prostriedky majú slúžiť na to, aby „bol pokrm v Božom dome“.
Pri tejto téme ma napadá ešte jeden zvláštny „fenomén“, ktorý som zažil aj ja sám a počúvam stále o podobných prípadoch znovu a znovu. Ide o to, že desiatky sa síce principiálne odložia, ale ďalej sa nepoužijú. A tak sa prostriedky stále kumulujú, ale nehýbu sa. Ležia buď v pokladničke správcu financií spoločenstva, alebo na účte (možno aj termínovanom:-)). Tu by som sa chcel s vami podeliť o moju skúsenosť, ktorú som zažil v spoločenstve, ktoré som pred istým časom viedol. Princíp desiatkov sme pochopili a tak sme ich začali oddeľovať. Keďže viacerí z nás pracovali, za niekoľko mesiacov sme zistili, že máme takto zozbieranú už celkom „úctyhodnú“ sumu. Rozprávali sme sa o tom a povedali sme si, že je to fajn, že zrazu máme toľko peňazí a že raz sa nám môžu na niečo zísť. Keď budeme potrebovať väčší obnos. Avšak taký čas neprichádzal a peňazí stále pribúdalo, pretože naše výdavky na službu boli omnoho menšie ako príjmy. Až počas jednej modlitby k nám Boh prehovoril. Bolo to takmer neuveriteľné, ale niekoľkí naraz sme vedeli, že tie peniaz máme rozdať. Všetky! Znelo nám to nepochopiteľne, ale vedeli sme, že prehovoril ku nám Boh. A tak sme sa modlili ďalej a Boh nám ukázal ako. Ukázal nám niekoľkých ľudí, o ktorých sme vedeli, že sa dali do služby pre Pána naplno. A tak sme im poslali peniaze. Neskôr sme sa dozvedeli, že v tom čase veľmi súrne tie peniaze potrebovali, pretože nemali žiadny stály príjem. Predplatili sme časopis Nahlas ľuďom, o ktorých sme vedeli, že by si to nemohli dovoliť, atď. A viete, čo sa stalo??? Za pár mesiacov sme mali znovu až polovicu sumy, ktorú sme rozdali! A tak sme sa rozhodli v tom pokračovať. Rozhodli sme sa zaviazať, že budeme niektorých služobníkov pravidelne podporovať a zvyšok peňazí budeme používať na podporu iných služobníkov, o ktorých sa dozvieme, že sú v núdzi. Napriek tomu sa nám nikdy nestalo, že by nám chýbali peniaze na našu vlastnú službu, alebo projekty.
Viete, Boh nás požehnával, pretože my sme Jeho požehnanie posúvali ďalej medzi Jeho ľud, do Jeho Cirkvi. Verím, že Boh nechce, aby sa prúd jeho požehnania zastavoval a hľadá ľudí, ktorí mu s tým pomôžu. A možno hľadá práve teba a tvoje spoločenstvo. Aj teraz pri písaní týchto riadkov si spomínam na niekoľkých Božích služobníkov, ktorí žijú naozaj na pokraji chudoby, ale aj na služobníkov, ktorí museli odísť zo služby, pretože nevládali živiť svoju rodinu z toho, čo dostávali zo služby Bohu a ľuďom. A možno sú to práve desiatky z tvojho spoločenstva, ktoré môžu pomôcť, aby bolo v Božom dome dosť duchovnej potravy skrze ľudí, rozoznaných služobníkov (teda ľudí, ktorí spĺňajú určité podmienky), ktorých podporíme.
Za posledný rok mi odišlo niekoľko ľudí z mojej skupinky. Je to znak, že som zlý vodca, alebo mám niečo zmeniť?
Možno niektorých z vás prekvapím hneď na začiatok, ale je to normálne, že niektorí ľudia z našich spoločenstiev odchádzajú. Možno sme si občas tak v kútiku duše mysleli, že budeme všetci pokope spolu navždy. Ale tak to nebýva a často má Boh s ľuďmi v našich spoločenstvách iné zámery, ako si predstavujeme. Niektorí z vedúcich si dokonca pokladajú za jedno zo svojich najväčších zlyhaní, keď niekto opustí ich stretko. Veľakrát tieto ich zlyhania však zlyhaniami nie sú. Vo všeobecnosti ale existuje niekoľko spôsobov, ako ľudia opúšťajú spoločenstvá a takisto niekoľko dôvodov prečo.
Chcem sa ale vrátiť späť k odpovedi na otázku a tak si možno niekedy nabudúce povieme viac o dôvodoch prečo ľudia opúšťajú stretká. Čo vtedy robiť?
V prvom rade treba kráčať ďalej. Netreba sa nechať znechutiť, ak od vás niekto odišiel. Ak sa pozrieme na Ježiša, tak máme skvelý príklad, čo robiť, ak nás niekto opustí. Proste treba pokračovať v tom, do čoho nás Boh povolal. Ježiš mal dvanástich, jeden z nich ho zradil, ďalší ho zaprel a ostatní deviati ho nechali samého. Z dvanástich pri ňom zostal v najťažšej chvíli iba jeden. Vyzerá to na dosť zlú bilanciu z Ježišovej strany. A to bol Ježiš najlepším vedúcim malej skupinky na svete! Takže:
Pracuj s tým, čo máš!
Niekedy sa necháme znechutiť tým, čo nám nevyšlo, alebo len tak mudrujeme, ako by to šlo, keby tu bol ten, alebo ten. Spomeň si na Gedeona. Boh chcel od neho, aby mal stále menej a menej bojovníkov a aby tak zvíťazil. Neboj sa, Boh má tú moc, aby aj z mála učinil niečo. Niekedy aj veľké veci.
Sústreď sa na svoje silné stránky!
Čo to znamená? Ak ako spoločenstvo robíte otvorené modlitebné stretnutia a mali ste výborného vedúceho chvál, na ktorom bolo zjavné pomazanie a ten z nejakých príčin odišiel, alebo proste nie je už medzi vami, možno budete musieť zmeniť štruktúru stretnutí. Ak ste mali predtým dôraz na chvály, budete to pravdepodobne musieť trochu zmeniť. Pretože je naozaj veľký rozdiel, ak vedie chvály skúsený a pomazaný chválič. Vtedy môžete mať čas chvál aj dve hodiny. Ale ak by ste nič nezmenili a nechali by ste dve hodiny viesť chvály niekoho podstatne menej skúseného, po dvadsiatich minútach by ste si už priali skončiť a začať s agapé. Nemôžeš robiť to isté, čo si robil s niekým, kto odišiel. Prispôsob službu momentálnemu potenciálu a možnostiam.
3. Cvič sa v počúvaní Pána.
Boh nám ukazuje, čo je potrebné robiť. Často sa stáva, že keď sa vyskytne nejaký problém s členom spoločenstva, tak si vedúci povzdychne, že to tušil, že sa s ním mal už dávnejšie porozprávať.
Zostaň s ľuďmi, ktorí odišli v kontakte a ukáž im, že sa môžu vždy vrátiť.
Niekedy, keď si ľudia, ktorí odišli uvedomia, že spravili chybu a chceli by sa vrátiť, majú pocit, že ich ostatní pokladajú „za zradcov“. Najviac im vtedy pomôže postoj otvorenosti a lásky.
Michal Steiner, Mário Tomášik a Martin Štuk
Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas
Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave