Počas prvého víkend bolo toho veľa čo som s Ockom prežila. Prekvapilo ma to, ako nás všetkých spojil v jedno spoločenstvo...

     Počas prvého víkend bolo toho veľa čo som s Ockom prežila. Prekvapilo ma to, ako nás všetkých spojil v jedno spoločenstvo. Už dlhší čas (pred Godzone-school) som u seba spozorovala, že nežijem živú vieru. Ale tento víkend to zmenil. Boh sa dostal tak hlboko do môjho srdiečka, že teraz nie je polhodina, kedy by som na neho nemyslela. Moje zranenia a slabosti premenil na veľkú silu bojovať za lásku vo svete. Vďaka prednáškam som mala možnosť spoznať Ho bližšie. Ukázal mi v čom robím chyby a ako ich mám zmeniť. Moje srdce netúžilo nikdy predtým po Božej prítomnosti, tak ako teraz. Život s ním ja veľkým dobrodružstvom pre mňa. Stále myslím na všetkých ľudí z Godzone-school a veľmi sa teším na to, keď už budeme zas spolu, ako veľká Božia rodinka.

     Tak a teraz k tomu aspoň jednému zážitku s Ockom. V sobotu keď sme mali poslednú prednášku o zraneniach, tak som si spomenula na ockove zranenie s detstva.

     Jeho biologický otec ich opustil a nevlastný otec bil jeho maminku. Bol ešte veľmi mladý, mohol mať tak okolo 9 rokov a zastúpil v rodine miesto chlapa. Staral sa o svoju mladšiu sestričku a mamku. Pomáhal v domácnosti s mužskými prácami. Prekvapuje ma, že po takom detstve to v ňom nezanechalo zatvrdnuté srdiečko. Niektorí by možno povedali, že keď mal takého otca tak aj on bude taký. Ale to vôbec nie je pravda. Je milujúcim manželom a veľmi dobrým oteckom. Preukazuje nám lásku, obdarúva nás, dáva nám najavo, že sme jeho dcérky (ja a moja o 4 roky mladšia sestrička).

      Po prednáške, keď sme mali modlitbu chvál, tak ja som necítila vo svojom srdci svoje zranenia, ale zranenia môjho milujúceho ocka. V srdci som cítila veľkú bolesť. Modlila som sa za vyliečenie jeho zlomeného srdca, ako by to bolo moje vlastné.

     Veľmi ma to prekvapilo, že môžem tak intenzívne cítiť niečiu bolesť.

     Chvála ti Pane...