Vatikán 19. januára – Nejestvuje žiaden svätec bez minulosti ani žiaden hriešnik bez budúcnosti. To povedal Svätý Otec na dnešnej rannej omši v Dome sv. Marty vychádzajúc z príkladu kráľa Dávida a dnešného liturgického čítania o jeho pomazaní Samuelom (1 Sam 16, 1-13).
„Často sme otrokmi vonkajšieho výzoru, otrokmi vecí, ktoré sú na efekt a nechávame sa týmito vecami viesť: ,Tento vyzerá byť niekým...‘ Ale Pán pozná pravdu. Je tomu tak aj v tomto príbehu. Prichádzajú siedmi synovia Izaiho a Pán si nevyberie nikoho z nich, nechá ich odísť. Samuel je trochu znepokojený: ,Ani tohto si si, Pane, nevyvolil?‘ A hovorí otcovi: ,Sú to všetci tvoji synovia, títo siedmi?‘ - ,No, ešte je jeden, najmenší, čo sa neráta, ten teraz pasie ovce.‘ V ľudských očiach sa s týmto chlapcom nerátalo.“
Ale Pán si ho vyberá a nariaďuje Samuelovi pomazať ho a Pánov Duch „pôsobí na Dávida“ a od toho dňa „celý Dávidov život bol život človeka pomazaného Pánom, vyvoleného Pánom... - Takže ho Pán spravil svätcom?“ pýta sa Svätý Otec. Nie, „kráľ Dávid je svätým kráľom Dávidom, toto je pravda, ale svätým po dlhom živote,“ a to živote aj s hriechmi:
„Svätec a hriešnik. Človek, ktorý vedel zjednotiť kráľovstvo, vedel pozdvihnúť izraelský národ. Ale mal svoje pokušenia, mal svoje hriechy: stal sa aj vrahom. Aby zakryl svoje smilstvo, hriech cudzoložstva... dal pokyn na vraždu. On! Teda svätý kráľ Dávid vraždil? No keď Boh poslal proroka Nátana, aby mu dal pred oči túto skutočnosť, keďže si neuvedomoval barbarstvá, čo nariadil, vtedy sa pobadal - ,zhrešil som‘ - a prosil o odpustenie.“
A takto, pokračoval pápež, „sa jeho život pohol ďalej. Na vlastnej koži si odniesol zradu zo strany syna, no nikdy nezneužil Boha vo vlastný prospech.“ Svätý Otec pripomenul, ako Dávid, keď musel utekať z Jeruzalema, Archu poslal naspäť vyhlasujúc, že nebude využívať Pána na svoju obranu. A keď bol potom vystavený urážkam, Dávid si vo svojom srdci povedal: „Zaslúžim si to.“ A ďalej je tu jeho veľkodušnosť: mohol zabiť Šaula, no neurobil tak. Teda svätý kráľ Dávid, veľký hriešnik, no kajúcny. Pápež František sa zdôveril, že ho napĺňa pohnutím život Dávida, ktorý nás nútiť myslieť aj na náš život:
„My všetci sme boli vyvolení Pánom pre krst, aby sme boli jeho ľudom, aby sme boli svätými. Boli sme posvätení Pánom na tejto ceste svätosti. A čítajúc tento [Dávidov] život (...) ktorý od čias mládenca až po starca spravil toľké dobré veci a iné zas neveľmi dobré, prichádza mi na myseľ, že na ceste kresťana, na ceste, na ktorú nás Pán pozval, uvažujem, že niet svätca bez minulosti a ani hriešnika bez budúcnosti.“ -bp-

zdroj.http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar