Nenávidený až za hrob - Jérôme Lejeune (1926-1994) Autor Anna Petová 22.4.2012 Francúzsky lekár. Pediater. Zaoberá sa genetikou a bioetikou. Svetovo uznávaný vedec. Identifikuje Downov syndróm. Tvrdí, že ľudský život začína momentom počatia. Prvý prezident Pontifikálnej akadémie pre život. Poradca pápeža vo veciach lekárskej etiky. Člen viacerých akadémií a univerzít. Nositeľ mnohých čestných doktorátov. Profesor Jérôme Lejeune.
Priťahuje ho svet handicapovaných detí. Chce zmierniť ich utrpenie. Usiluje sa nájsť liek pre poranenú myseľ. Má 32 rokov, keď objaví „nadbytočný chromozóm“, ktorý spôsobuje Downov syndróm. V Hôpital Necker Enfants Malades v Paríži popíše a preskúma so svojím tímom 30 000 prípadov chromozomálnych porúch a ošetrí 9000 pacientov s mentálnymi poruchami, ktoré sú geneticky podmienené. Jeho cieľom je nájsť spôsob, ako vyliečiť postihnuté deti, ktoré k nemu prichádzajú zo všetkých kútov sveta. Miluje tieto deti a oni mu jeho nezištnú lásku a starostlivosť opätujú. Snaží sa uľahčiť im život a minimalizovať postihnutie.
Výsledky jeho práce zneužijú
Človek dokáže zničiť aj ten najušľachtilejší úmysel. Lejeune naráža na neochotu vychovávať postihnuté dieťa v rodine. Nie je ochota "zbytočne plytvať" verejnými prostriedkami pre tieto deti. Načo strácať čas, silu a predovšetkým peniaze! Jérôme Lejeune stíha podobný osud ako Alberta Einsteina. Výsledky jeho práce sú zneužité. Sú síce používané na rozpoznávanie genetickej poruchy v ranom období vývoja plodu, v tzv. prenatálnej diagnostike (prostredníctvom genetických testov), ale s cieľom umelo odstrániť takýto plod a ukončiť tehotenstvo.
Verejne bráni nenarodený život
Šok, zdesenie a rozčarovanie. Lejeune odchádza z výskumného pracoviska, ktoré vybudoval. Otvorene vystupuje proti praktikám svojich kolegov a poukazuje na porušovanie zásad lekárskej etiky. Zapája sa do protipotratového hnutia. Ako expert prezentuje svoje stanoviská počas súdnych procesov, pri prijímaní zákonov v parlamentoch, vystupuje na verejnosti, zúčastňuje sa debát a nevyhýba sa médiám. Tvrdí, že „život má veľmi dlhú históriu, ale každý z nás má veľmi presný počiatok, a tým je moment počatia.“ Podotýka, že „pokiaľ spermia prenikne do vajíčka, povstáva nová bytosť. Nie teoretický človek, ale už bytosť, ktorú budeme neskôr nazývať Peter, Pavol alebo Mária.“
Nenávisť až za hrob
Vplyvní a vysoko postavení ľudia sa od neho odvracajú. Lekárom vykonávajúcim interrupcie a potratovým aktivistom znepríjemňuje život. Nie je kňaz ani obyčajný laik. Je expert. „Kazí“ verejné diskusie. Nemôžu ho jednoducho nazvať zaslepeným tmárom. Svojich oponentov mnohonásobne prevyšuje. Po všetkých stránkach. Spoločensky i vedomostne. Zrazu vyznievajú smiešne. „Nezvyk.“ O to viac ho nenávidia. Zrádza ho i verejnosť, ktorú Lejeunove argumenty nezaujímajú. Dav požaduje jednoduché riešenia.
Krátko pred smrťou Jérôme Lejeune konštatuje: „Bol som lekár, ktorý ich (mentálne handicapované deti) mal uzdravovať a keď odchádzam, mám pocit, že som prispel k ich zavrhnutiu.“ Chcel liečiť, nie zabíjať. Tiež jeho presvedčenie, že "nájsť liečbu Downovho syndrómu bude stáť menej úsilia, než vyslať človeka na Mesiac“ sa, žiaľ, nenaplní.
Profesor Lejeune umiera na rakovinu 3. apríla 1994. Tri roky po jeho smrti navštívi Ján Pavol II. Francúzsko. Putuje i k hrobu svojho priateľa. Toto gesto vyvolá nepríčetné „besnenie“ zástancov potratov vo Francúzsku. Ich protest je taký „zúrivý“, že o ňom informujú médiá na celom svete. Nenávisť až za hrob.
Svätec
Na podnet kardinála Fiorenzo Angelini, emeritného prezidenta Pápežskej rady pre pastoračnú starostlivosť o chorých bol v roku 2007 začatý proces svätorečenia profesora Lejeune. V roku 2008 mu bola udelená cena Matky Terezy in memoriam. 4. apríla 2012 je ukončená diecézna časť beatifikačného procesu tohto statočného človeka, odvážneho kresťana a skutočného vedca, ktorý uprednostnil morálku a pravdu pred popularitou, poctami a pohodlným životom.
Spracované podľa dostupných internetových zdrojov