Samuel mal nevďačnú úlohu medzi koncom obdobia sudcov a začiatkom izraelského kráľovstva. Podobal sa svätcom, ktorí nedbali o svoj život, ak išlo o svätú vec.

Máme už skúsenosť, že mnohí veľkí muži Biblie sa narodili ženám, ktoré boli pôvodne neplodné. Tak to bolo aj v Samuelovom prípade. Jeho otec Elkána mal dve manželky, Fenenu a Annu.Fenena mala deti, Anna nie a to bola pre židovskú ženu veľmi ponižujúca skutočnosť. Elkána chodieval obetovať do provizórneho sídla archy v Šíle, kde boli kňazmi synovia kňaza Héliho.Z obiet si obetujúci mohli priniesť čiastky a porozdeľovať ich potom medzi členov rodiny. Samozrejme, Fenena s deťmi dostali viac, Anna iba jednu čiastku. To rozjatrilo jej bolesť. Hoci ju Elkána presviedčal, že ju má rovnako rád, Fenena ju sústavne urážala. Anna, keď to už bolo nad mieru, navštívila svätyňu v Šíle. Kňaz Héli, keď videl, že sa jej pohybujú pery a nepočuť, čo vraví, považoval ju dokonca za opitú a chcel ju vyhnať. Nato ju Héli upokojil, že Boh pokornú modlitbu určite vyslyší.

Stalo sa. Anna počala a porodila synka, dala mu meno Samuel, čo znamená:  "od Pána vyprosený". Rodina išla obetovať, ale Anna s nimi nešla. Mala iný úmysel. Keď ho prestane dojčiť, zavedie ho do chrámu a zasvätí ho Pánovi natrvalo.

Keď chlapček odrástol, splnila svoj sľub.Predstavila sa Hélimu, ktorý ju kedysi považoval za opitú a zverila mu chlapčeka. V 2.kapitole je krásny chválospev, kde ospevuje Anna Pánovu moc, lásku a dobrotu.

Samuel bol ešte maličký a už si všímal, že Héliho synovia sa správali inak, ako sa od Pánových služobníkov čaká. Nedelili sa s obetujúcimi, všetky obety, ktoré bolo možné zjesť, si brali pre seba, žili pohoršlivým životom.

Annu Pán obdaril ako náhradou ďalšími deťmi.

Žiaľ, Héli synov iba napomínal, a tí si z neho robili posmech. Dokonca k Hélimu prichádza Boží posol a napomína ho, že ak jeho synovia nezmenia svoj život, zahynú a vyčítal mu, ako zanedbával výchovu.

Chlapec Samuel však dorástol do veku, kedy už výborne vedel rozlišovať dobré od zlého a i on vedel, že sa osud Héliho a jeho synov neskončí dobre.

Azda všetkým nám je známa scéna, kde sa trikrát zobudí na hlas a myslí si, že ho volá Héli, ten však spal a povedal, že nikoho nevolal, iba prikázal Samuelovi, ak bude počuť ešte raz tento hlas, nech odpovie:"Hovor, Pane, tvoj sluha počúva". Mal potom videnie nešťastného konca, a na výzvu Héliho mu povedal pravdu. Héli s pokorou prijal, že Pánov trest je zaslúžený. Samuel sa stal váženým prorokom a Pán sa mu naďalej zjavoval.

°°°°°°°°

Ja sa zamýšľam:

Statočná Anna nedbala, čo si o nej myslia , dokonca  sa nebála ani kňazovej mienky, ak išlo o Božiu vec.

Povedala kňazovi pravdu. Poviem aj ja kňazovi pravdu o svojich deťoch, poradím sa?

Nie som príliš benevolentný ako otec alebo ako matka voči svojim deťom? Netolerujem im veci, ktoré vedú na zlé chodníky? Nevravím si : "Dnes je iná doba?"

Mlčím a tolerujem svojim deťom spolužitie "na skúšku"  alebo aj trvalé spolužitie bez sviatostného manželstva?

Mnohí sa vyhovárajú: "A čo už s ním/ňou, však sú plnoletí"? Nemá to korene vo výchove, keď ešte plnoletí neboli? Áno, plnoletým už nemožno rozkázať, ale je vždy možné dávať najavo svoj postoj.

( V Rakúsku v istom meste vyhrážali rodičia rehoľným sestrám, ktorým patrila škola a k nej patriaci internát, že ak nepustia štrnásťročné dievčatá dvakrát do týždňa na diskotéku s návratom po polnoci a nedovolia  im cez víkend chlapčenské návštevy, študentky z internátu a školy zoberú. Išlo o renomované dievčenské gymnázium, súkromné, a sestry z platieb žili a opatrovali svoje nevládne, staré a choré spolusestry. )

Nebránim synovi alebo dcére, ak v rozumnom veku vysloví túžbu po kňazskom alebo rehoľnom povolaní?

Modlievam sa za tých, ktorí nielen pri vysviacke, ale každý deň opakujú Pánovi: "Tu som, Pane?"

A ešte viac za tých, ktorí na to zabúdajú?

Viem, že každý kresťan je povolaný modliť sa za povolania a kto môže, aj podporovať seminár vo svojej diecéze?

Som si vedomý, že za nezodpovednú výchovu ma bude Pán raz brať na zodpovednosť?