Rozmýšľala som nad tým, prečo nemáme byť ako svet. Nemohli by sme zmýšľať len tak troška ako svet?

Kresťania sa majú zmýšľaním a správaním líšiť od sveta. Má to byť vidno. Rozmýšlala som, bolo to dávno, či ba sme nemohli len tak troška zmýšľať ako svet. Len trochu.

Nie! Nemohli.

Tak trocha sveta a úplne Boh sa vylučujú. Trocha "svetského zmýšľania" príliš rýchlo prerastie vôľu byť verným a začne sa podivným spôsobom šíriť ďalej. Neverila by som tomu, skúsila som to však na vlastnej koži. Bolo to dávno...

Najskôr to boli maličkosti.

Nebrať všetko tak doslova

Dopriala som si len troška

Trošku nadávania, len sem tam. Prišlo však stále viac.

Troška škodoradosti, len tak troška, troška protivnosti, keď je ten druhý protivný ku mne, iba trochu lenivosti, pohodlnosti... a tak ďalej. Potom som nedokázala skutočne odpustiť. Áno, odpustila som, ale len rýchlo jednou vetou, aby to bolo vybavené. Ďalej nič. Moje odpustenie nemalo účinok, nebolo z hĺbky, bolo veľmi povrchné a bolo vynútené, nebolo od srdca, až neskôr som zistila, že nebolo úplné...Potom ma raz napadlo, že ako super, ja nemám pýchu, že som celkom O.K. oproti iným. Samozrejme som chodievala na spoveď a do kostola... Ľutovala som, skutočne, ale nánosy všelijakých "výhybiek" a "maličkostí" boli tu. To som ešte necítila a ani nerozumela. Na to som jednoducho neprišla. Až neskôr, po poriadnom, dôkladnom spytku som prišla na to, že je tu problém.

Myšlienka k myšlienke, potom skutky. Nie veľmi zlé. Len trošku. len niekedy. Nič veľké! Veď som katolíčka! No ani som sa nenazdala a už to tu bolo. Nechcelo sa mi chodiť častejšie na svätú omšu, uspokojila som moje svedomie, že veď stačí nedeľa, veď nabudúce. Potom som stále viac odkladala sviatosť pokánia, na neskôr, nestíhala som sa pripraviť a čas išiel. Prešiel už dávno mesiac, dva a ešte stále som nemala pripravené vyznanie... nebolo to "naschvál", moja túžba ochladla. No a začalo sa meniť aj iné. Netrpezlivosť, nepokoj, prišli hádky a nepochopenie, "nedorozumenia s inými... , prišli problémy, nepokoj, a výčitky svedomia nenechali na seba dlho čakať. Počula som, že čo nám najradšej nepriateľ ukradne a zničí sú vzťahy. Samozrejme najskôr vzťah k Bohu, potom k iným a k sebe. A dielo je hotové. Duch svätý nemôže posilniť srdce a myseľ, lebo je tam iný "hosť". Zrazu som "nechápala". Načo púte, načo to a iné, veď je to prehnané, veď to nemusím a vôbec.

Nerobila som zásadné veci, ktoré by boli proti desatoru! Boli to "len" maličkosti... "malé"nevernosti. A či to nie je nevernosť malá alebo veľká nevernosťou v celej paráde? Je. Veď ako by mi Boh mohol zveriť veľké, keď nie som verná v malom?

Ešte na Uni som mala "dve spolužiačky", ktoré chodili denne na svätú omšu. Modlievali sa breviár. Nie, rehoľníčky neboli, možno tretí rád. Iní sa išli zabávať, alebo robili niečo do školy - tak som robila aj ja a ony dve každý deň po škole chodili do kostola. Nebol pri škole. Išli autobusom zopár km. Moje svedomie pospávalo, ťukalo mi na okno duše..., veď som katolíčka...! Nešla som, mala som niečo na práci. Zakaždým...

Bol najvyšší čas obrátiť kormidlo. Pekne som šla k môjmu Nebeskému Otcovi a dala som si veci do poriadku vďaka jeho milosti mi odpustil, ako stále odpúšťa. Trvalo dlho, kým som začala skutočne reagovať na moje svedomie a začala som môj vzťah k Bohu brať skutočne vážne. Jedno za druhým som zahodila tie "trošky" môjho svetského správania sa. Stálo ma poriadnu  námahu, kým som znova dala do poriadku môjho "lenivého a vlažného, popleteného ducha", ktorý si "užíval" sveta a jeho možností, a pekne sa rozťahoval po celej duši. S Božou pomocou sa už nikdy nepokúsim, mať "iba troška" zo zmýšľania sveta. Nie! Som katolíčka, patrím Bohu a som na to hrdá! Ďakujem Boh Otec náš!

Otupenie duše, zranenia po modernom jazyku, ľahostajnosť a strata zmyslu pre Božie veci - to všetko sú dôsledky laxného zmýšľania a povoľnosti v živote človeka. Tie sa musia zasa odstraňovať až úplne odstrániť. Je to poriadna práca a stojí veľa trpezlivosti a sĺz.

+

Svätá omša, Eucharistia, sviatosť zmierenia, modlitba srdca a obrátenie sa úplne k Bohu - to sú moje poklady. Tie si chcem chrániť, ako oko v hlave! Nič zo zmýšľania sveta, všetko od Boha, jemu patrím, on ma povolal k bytiu a jemu patrí všetko, čo mám a čo tu je. Smiem užívať dobrá sveta podľa Jeho lásky, všetko mi dáva Boh a mňa do tohoto sveta povolal. Milujem ľudí, každého z nich, lebo tak ma to učí Ježiš. Všetko smiem, ale nie všetko mi osoží. Mám slobodu Božieho dieťaťa a táto sloboda ma vedie k Bohu Otcovi, darcovi všetkého dobra.

Len s Ním smiem všetko! Bez Neho nechcem ničMoje áno je áno Bohu a moje nie je nie všetkému, čo nie je jeho Amen!

Dôležité!!!

Len "troška" zo svetského zmýšľania = je porušenie (opakované prestupovanie) prvého a najdôležitejšieho Božieho príkazu: "Milovať budeš Boha, svojho Pána celým svojim srdcom, celou mysľou a všetkým, čo toje je a blížneho, ako seba." V  porušovaní tohoto príkazu porušujeme všetky... Čistota srdca je čistota úmyslov, myšlienok, slov, skutkov... Bez takého srdca nemôžeme vnímať hlas Boha. Môžeme sa pokojne ďalej modliť. Môžme robiť dobro, môžeme aj ľutovať zlé a chodiť do kostola, ale účinnosť týchto našich skutkov nie je posvätená Božou milosťou. Je to ako keby sme boli sami, nemôžeme vnímať Boží hlas, svedomie je ovplyvné dvojakým myslením. A ešte je tu strach.... Kresťan nerobí kompromisy vo viere v Boha, so zmýšľaním sveta. Boh je len jeden. A hriech je hriech, nech by mal akékoľvek meno. Hriech je vzdialením sa od Boha. Stratou napojenia na Božiu 24h linku dôvery. Je to zrada a strata zároveň.

Mk

PS: Boh ochraňuje svoje deti. Ochránil aj mňa. Viete ako som zasa našla cestu späť? Cez Matku Božiu a cez svätých!

Najprv mi odišiel computer... Bolo na ňom všetko! Moje materiály zo školy, diplomka, nespočetné množstvo fotografií a scanov,  mnohé práce a rôzne aj úradné dokumenty minmálne z 5-6 rokov...! Normálne by som sa asi nervovo zrútila, vedela som byť poriadne  zúrivá, ak sa mi stalo niečo zlé...! Ale po tomto PC krachu - NIČ! Pokoj! Na PC som mala aj rôzne materiály o iných vierovyznaniach, o všelijakých voľných cirkvách, o budhistoch a rôznych kazateľov z USA... , ktorých som si čítala v čase, keď začali mnohí rýpať do katolíckej cirkviTo ma napadlo ako prvé... To nebola náhoda!!! Nevnímala som to, ako trest Boha, nie. Bolo mi to znamením. Videla som nový začiatok skutočného života s Bohom. Bez komppromisov. Musela to byť Mária! Svätá Panna mi mnohokrát pomáhala v mojom živote a isto sa ona postarala aj o to, aby som konečne prestala robiť hlúposti... a prestala sa "zabávať" na poškuľovaní po hocičom, čo ma stále viac odvádzalo od Boha... Potom neskôr, na novom PC, som našla videoklip...

Na you tube bol videoklip o svätých, ktorých telá sú neporušené pre svätosť ich života...! Spomenula som si na životopisy, ktoré som čítala ako dieťa a ešte počas školy a rozplakala som sa ako dieťa!

+

Nie sú to bájky. Je to vzťah vo viere, Dnes nepopulárny a málo uznávaný. Nevieme, čoho sa vzdávame. Vzťah k Matke Krista a ku svätým, ktorí boli na ceste života pred nami a príklad ich života nám slúži nie len ako príklad. Je to skutočná, živá pomôcka! Je to o viere. Nie každý v tieto danosti verí. Je to dar. Nie zbytočne, nie len tak sa modlia litániové prosby k všetkým svätým. Je to podobná záležitosť, ako vzývanie Ducha svätého a je už dlhé stáročia súčasťou liturgických modlitieb Cirkvi. Tak, ako verím v Ducha svätého, verím aj v Matku Božiu a v sluhov Božích, ktorí pomáhali iným už na zemi a pomáhajú aj nám dnes, ak ich o to žiadame.

+

Nasledovala dlhá cesta späť do Otcovho náručia...

To, čo sa roky zanedbáva, treba zasa získať späť. Nejde to za deň. Niekedy, podľa závažnosti tej "trošky", čo sme si vzali zo sveta, môže trvať roky... Boh je veľký a miluje nás neskutočne úžasne! Ďakujem dodnes, každý deň znova za jeho milosti!

Tresty Boha? Nie. On je láska. Mojimi trestami bola strata videnia Božími očami! Konanie a zmýšľanie sveta mi bolo takmer normálnym! S výnimkou interrupcií a vrážd a niekoľkých iných činov  by som sa nebola pozastavila nad tým, prečo by to a tamto mal byť hriech?! A hoci som ľutovala úprimne, a aj Boh mi odpustil, nemala som ešte silu požehnania... Bola zoslabená tým, čo bolo predtým, ako keby bola milosť celkom zasypaná v mojom srdci pod nánosom tých rôznych myšlienok a skutkov, ktoré bolo treba najskôr vykopať, vyniesť na svetlo, očistiť a až po tom môže silou pôsobiť svetlo milosti. Preto to trvá dosť dlho... Božie odpustenie je plne účinné okamžite. Naše myšlienky a naše náklonnosti nám však ešte dlho ponúkajú problémy a zvedú nás k slabosti v našom živote. Máme pred sebou poctivú prácu na sebe. To je tá cesta späť k Otcovi, ako ju spomína podobenstvo o márnostratnom synovi, ktorý bol ďaleko, kým sa zasa vrátil k Otcovi.

Boh je láska! Nikdy netrestá človeka, ani vtedy, keď sa mu akokoľvek dlho stratil z pohľadu! Ďakujem Bohu! Viem, je úžasným darom, že smieť byť kresťankou, smieť byť katolíčkou! Ďakujem Bohu za Cirkev a jej sviatosti! Ďakujem za tento úžasný dar! Chvála Kristovi a Márii!

Obrázok: pekný reptil, nemá s hriechom nič spoločné. Pekne ukazuje ochranu pred nepriateľom svojimi farbami, ktoré sa prispôsobujú prostrediu. Myslím, že ani on to nevidí, ako mení farbyvie, že je v bezpečí. V obraze môjho svedectva je to podobne ako s chameleónom. Ak "prispôsobíme" zmýšľanie spoločenstvu  sveta, máme tam "bezpečie", máme tie  farby... Ako chameleón nevidí zmeny farieb, tak kresťan nevidí, že už je vzdialený od Boha ale sa prispôsobil svetu a jeho mysleniu..., má jeho farby...