Takto sa ozančuje štýl, ktorý pri výchove detí uplatňoval Don Bosco- hoci som sa saleziánkou nestala, prečítala som o tomto svätcovi aspoň 8 kníh.A dali mi naozaj veľa.

Mala som ako učiteľka za čias "normalizácie" osemnásťročnú pauzu, kedy som musela svoje povolanie zmeniť. Keď som sa vrátila do školy, vymenila sa takmer jedna generácia.

Som zvyknutá, že deti šantia,kričia, lietajú....a nevadí mi to, lebo vždy som si povedala, že ani my sme neboli anjelici a aj medzi nami sem-tam padol buchnát alebo sme sa kvákali za vlasy.

Tentoraz ale scéna poriadne so mnou hrkla. Nie bili sa....ale kopali sa, a aj do hlavy a do brucha......prváčence. Nuž toto som ešte nevidela. Zrejme bolo podľa mojej tváre v zborovni vidieť, že som zdesená.

Prvá to zbadala rovesníčka, ktorá non stop 30 rokov učila prvákov.Pustila sa so mnou do debaty- vraj či sa čudujem, keď ich rodičia nechajú pozerať všetku tú špinu a zlobu v televízii či na internete a videách...Boli sme cirkevná škola a počet rodičov, ktorí by sami boli agresívni, bol minimálny.

Našla som v sebe odvahu poprosiť riaditeľa, aby mi dovolil na rodičovskom stretnutí prehovoriť. Dlho váhal, ale napokon predsa....niečo sa mi podarilo nahrať na malú videokameru, mobily s videom ešte neboli....pustila som to. Zdesenie, vzdychy, ojedinele výkriky.

A čo sa s tým dá?  Nakopili sa mnohé otázky. Nie všetko sme stihli, ale odporúčala som všetkým, aby si nedali ujsť príležitosť, ak zbadajú knihu o Don Boscovi....Jeho deti z ulice boli podobné. A poradil si. Prevenciou. Teda predchádzaním zlu dobrom. Vždy prišiel s pozitívnymi nápadmi skôr,ako by sa stalo niečo zlé. Samozrejme, sprvoti malým uličníkom modlitby, spoveď, svätá omša nechutili. Ani tým nezačínal. Začínal hrami, potom pridal príbehy,ktoré by ich mohli zaujímať a až po zvládnutí tejto fáze prišlo na rad náboženské vyučovanie. Po kvapkách. Tak,ako sa správne podávajú lieky.

Chce to vynaliezavosť a prosbu za tých, ktorí nám sú zverení ako rodičom, učiteľom, vychovávateľom,animátorom v centrách voľného času. Vyhrabať niečo pekné, čo zaujme viac ako bitky monstier, streľba, násilie, zločiny. Myslím, že ak rodič vezme napriek únave na kolená dieťa a porozpráva mu príbeh či rozprávku, kde sa deje niečo dobré, pustí mu filmy o prírode, kde je čo obdivovať v každom veku, ak sa namiesto sedením za masmédiami rodina vydá na prechádzku čo len kúsok za mesto,je to výborný štart. Ak vedia šikovný otec, mama alebo starší súrodenec niečo pekné vytvoriť, čo sa deťom páči- takisto.

Don Boscova cesta je aktuálna aj dnes, ak sa nevyprofiluje ako troška športu pre vzorných miništrantov...ale ak sa naozaj zachytia predovšetkým citovo ohrozené a osamelé deti. Láskavé rozprávanie sa nenahradí ničím.