Je to už raz tak, ak sa objaví v našom živote niečo nové a dobré, od šťastia ľahko zabúdame na staré dobré....
Dnes som si trochu "upratovala " v počítači a objavila som prezentáciu- zostrih zo života Benedikta XVI.
Porozjímala som trochu nad ňou. Aj slzička mi stiekla.
Popri do špiku prenikajúcej radosti z Františka I. nechcem zabudnúť ani na Benedikta XVI. a Jána Pavla II. Ten druhý už za Cirkev na zemi oroduje v nebi u Otca. Ten prvý stále ešte žije a prosí za nás v tichu svojich súkromných priestorov.
Je ako ružová sestrička ustavičnej poklony , aké majú misionári Božieho slova a sestry-misionárky, služobnice Ducha Svätého.
Tak ako v malom skupinka, ktorá sa modlí za zdar misijnej katedry na Katolíckej univerzite, alebo skupina starých učiteliek, ktoré sa modlia za cirkevnú školu, na ktorej pôsobili.
Spomeňme si i na neho,vyprosujme mu zdravie a požehnanie, veď novozvolený Sv .Otec František nám to ukázal ako prvý príklad.
Vďaka Ti, Pane, za tak nádherné osobnosti, ktoré nás vedú cez tŕnisté a skalnaté cesty začiatku tretieho tisícročia..
A teraz mi obaja pripomínajú sv.Františka- jedného medzi ľudom a bratmi, druhého v samote na vrchu Alverna.
Ďakujeme, Pane!