Nuž, toto nie je veru duchovné....ale dosť pravdivé, a smiech nie je hriech :)
Niekedy sa nám pritrafí stretnúť človeka v našom veku a ak si ho prehliadneme, zamračíme sa a povieme si : "Joj, ach, to už aj ja takto vyzerám? Veď je to hrozné!!!!!!"
Pani zašla k svojmu novému zubnému lekárovi a nápis na dverách, odhliadnuc od všetkých titulov, jej pripomenul spolužiaka spred štyridsiatich rokov. Vysoký, čierny,modrooký, basketbalista, idol mnohých dievčat v triede. To meno...
Po prezretí chrupu si dáma dovolila opýtať sa: Prepáčte, pán doktor, nechodili ste náhodou na strednú školu na ulici Klemnta Gottwalda?
-Ach áno, krásne časy, maturoval som roku 1966, no a bol som dosť dobrý....vzali ma na medicínu a mám svoje povolanie rád.
-Jéj, no to je náhodička!- povedala pani- aj ja som tam strávila štyri roky.....
A odrazu ten odporný, plechavý, pupkatý a šmatľavý dedo prehlásil: -Áno? A čo ste nás učili?