Rivalita medzi súrodencami býva častá. Hovoríme, že je normálna, ale je aj dobrá? V slovenských pomeroch sa „bojový stav“ medzi súrodencami (mladšími či staršími, dokonca dospelými) vyskytuje ako bežný jav. Náhle nás potom zarazí, že niektoré národy prirodzene vedú deti k vzájomnej súdržnosti, láske a rešpektu bez porovnávania a večného vzájomného súťaženia. Ako to potom s tou súrodeneckou rivalitou skutočne je?

Tón udávajú rodičia

Odhliadnuc od toho, v akej kultúre žijeme, v prvom rade hodnoty  deti preberajú od rodičov. Ak deti s rodičmi majú láskyplný pevný vzťah, ani sila okolia a priateľov neovplyvní deti natoľko, aby prebrali veci, ku ktorým doma zaujali negatívny postoj. Rodičia sú často zmätení a myslia si, že ak budú podporovať vzájomnú súťaživosť medzi deťmi, budú sa vedieť vo svete lepšie uplatniť a v súťaživom svete budú úspešné. Pravdou je, že súťaženiu sa deti nikdy nevyhnú- žiaľ, je prirodzenou súčasťou spoločnosti ako ju poznáme a uplatniť sa v nej sa budú cvičiť celý život. V živote však potrebujú aj spojencov- a tých býva málo. Súrodenci sú ako stvorení na to, aby boli prirodzenými spojencami- a túto vec si neosvoja väčšinou až v dospelosti. Takúto zručnosť potrebujú nadobúdať od malička.

Prečo spolu súrodenci súperia

Ak si myslíme, že súrodenci súperia preto, že je to pre ne prirodzené, uniká nám podstatný fakt. Súrodenci súperia VTEDY, ak majú pocit alebo priamo zažívajú, že rodičovskej lásky a pozornosti nie je dosť a musia o ňu bojovať. Úlohou rodiča je dať všetkým svojím deťom zažiť, že ich milujú rovnako, bezpodmienečne  (bez ohľadu na ich úspech a neúspechy) a rozdeliť svoju pozornosť a uznanie spravodlivo a rovnako pre všetkých. Ak majú deti s rodičmi pravidelný kvalitný čas, deti necítia nebezpečenstvo toho, že by boli pre rodičov nepodstatné, že by si museli vydobýjať pozornosť ani súperiť so súrodencom a dokazovať tým, že si zaslúžia viac lásky, uznania a pozornosti ako ten druhý.

Správny proces, správny výsledok

V prvom rade sa potrebujeme sami seba opýtať: Ak by sme žili v ideálnom svete, ako by sme chceli, aby sa naše deti k sebe správali? Chceli by sme, aby sa spolu bili, brali si navzájom veci, žiarlili na seba, ničili tomu druhému veci alebo bonzovali jeden na druhého? Alebo by sme chceli, aby sa mali radi, radi spolu trávili čas a vedeli, ako ho spolu takto tráviť, aby sa vedeli zastať jeden druhého a navzájom si pomôcť? Prvý scenár opisuje výsledky rivality, druhý patrí súrodeneckej láske.

Ako naučiť deti súrodeneckej jednote a láske

Podstatné je si uvedomiť  ako rodič váhu svojho príkladu, vedenia a povzbudení. Medzi prvé zmeny z našej strana by mali patriť prestať podnecovať súťaživosť medzi súrodencami a porovnávať ich navzájom či s inými. Namiesto toho by sme mali upriamovať pozornosť na to, že každý z nás je jedinečný, má svoje silné i slabé stránky. Tie silné by sme mali využívať pre dobro iných a v slabých sa máme snažiť rásť a zlepšovať. Ďalej je potrebné zdôrazňovať, že je vzácne mať súrodenca a že je to najbližší priateľ- a tak by sme sa k nemu mali správať. Táto zmena zmýšľania- nášho i našich detí chvíľu potrvá a bude čeliť rôznym výzvam počas jednotlivých vekových etáp. Mierime ale na dobrý a vysoký cieľ. Vybudovať pevný, dobrý a láskyplný vzťah medzi súrodencami, o ktorý sa budú môcť oprieť v najťažších situáciách ich života, a ktorý ich podrží aj v čase, keď tu na zemi ich rodičia nebudú.

Spracované redakciou Mojej Komunity z odborných prednášok medzinárodnej konferencie Superpowered 2020

Zdroj obr. Freepick.com