Dlho som zvažoval či uverejním tento blog. Modlil som sa, prosil, aby to, čo nasleduje nebolo ovocím hnevu, ale lásky. Postupne som sa priklonil k rozhodnutiu mlčať, ale ktosi veľmi konkrétny (koho pre úctu k osobe nebudem menovať) ma prosil, aby som písal. Tak píšem.
Jedná sa o kontradikciu v priamom prenose. Ak si to autor neuvedomuje, svedčí to o zmätku v jeho vnútri (kiežby som sa mýlil), ale dá sa to ospravedlniť a dá sa s tým niečo robiť. Ale ak to robí vedome, je to postoj hodný demagóga. O to viac ma zaráža, keď sa potom ktosi k tomu vyjadrí, v štýle „uznávam vyjadrenia oboch strán. Pretože sú pravdivé.“ Čo je klamstvo horšie, ako prvé.
Nehovoriac o tom, že náš autor sa hrdí tým, že je schopný sám rozmýšľať a teda je heretik.... nuž, kto chce kam, pomôžme mu tam. Láska dáva slobodu... ostanem pri tomto oslovení.
Nech sa páči, niekoľko príkladov:
Primarnym problemom nie je platenie knazov, aj ked aj to problemom podla mna je. Dotknem sa ho hned na zaciatku. Zase si zatvaras oci pred realitou, ked hovoris, ze si neplatis knazov. Nielen ze si ho platis ty, ktory ho platit chces /na tvojom chceni, opat, nie je nic zle/, ale ho platia, pretoze MUSIA aj ti, ktori nechcu.
Tak, aby bolo raz a navždy jasno. Platiť kňazov sa zaviazala Československá socialistická rebublika po tom, ako skonfiškovala cirkvám takmer všetky majetky (reálne všetky, z ktorých bol nejaký výnos) a stanovila platy duchovných na úroveň učňovského vzdelania. Tento model je nastavený dodnes. Kňazov platí postsocialistický štát, ktorý v slabej chvíľke priznáva, že neexistuje evidencia znárodneného majetku (keďže komunizmus mal trvať večne a bolo treba spraviť hrubú čiaru za temnou minulosťou) a odhaduje, že asi 60% majetkov cirkvám ešte nebolo vrátených. Ja osobne sa neviem dočkať odluky cirkví od štátu. Plat, ktorý dostávam od štátu je číry výsmech. NESTAČÍ NA POKRYTIE MOJICH PRIEMERNÝCH MESAČNÝCH VÝDAVKOV. Nebyť darov Prozreteľnosti v podobe dobrodincov a štipendií za sv. omše, neprežijem. A ubezpečujem ťa, že nežijem v prepychu. Nesťažujem sa. Informujem.
Poďme ďalej:
Nepisem proti RKC. Ak pisem poti niecomu ... tak pisem proti systemu nabozenstva. Preco? Pretoze ho povazujem za najjedovatejsiu vec, najzhubnejsiu vec, ktora stoji v ceste medzi clovekom a Bohom.
Dotknem sa aj toho, ze knazi su panovi pomazani... Jezis zrusil sluzobne knazstvo, pretoze sam je jedinym knazom zastupujucim cloveka pred Bohom... Kedze Jezis zije v kazdom z nas, neexistuje nejaka specialna kasta ludi, so specialnym pomazanim...Takze opat, knazi a system toto budu brat osobne ako utok proti nim samym, niecomu, co podla nich zalozil Jezis.
Okrem toho, že si tieto vyjadrenia maximálne protirečka... Fúúú, kto dal tomuto nášmu heretikovi právo popierať pečať sviatosti služobného kňazstva Novej zmluvy, ktoré je podielom na Kristovom kňazstve, ním chcenom a utanovenom? Toto nie je len útok na všetkých, ktorí nosia znak sviatosti posvätného stavu. Toto je priamy útok na Cirkev, Kristovu nevestu. A práve tu je dôvod všetkých mojich reakcií. Keď mi začne niekto kydať na matku, ktorá ma nosila pod srdcom a napriek odporúčaniu lekárov mi dala život, tak sa jej zastanem. A bude mi jedno, že to niekto považuje za nemiestne, lebo je to moja mamička. Katolícka cirkev je rovnako moja Matka, ktorá ma zrodila pre nový život s Kristom. A nejaký samozvanec nemá morálne a ani žiadne iné právo šíriť klamstvá tváriac sa pri tom ako prorok. Takých už bolo... stále platí: „Habere iam non potest Deum Patrem qui Ecclesiam non habet Matrem. – Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za Matku.“
Ďalšia séria úderov:
Ja si nenarokujem na absolutnu pravdivost.
A hneď za tým:
Niekto ale nie je schopny uvazovat o inom pohlade na vieru, pretoze je neuceny dostavat jasne odpovede, o ktorych nemusi vela uvazovat. Bol priamo vyzyvany, ze nesmie o nich pochybovat, nesmie o nich premyslat. nevie si predstavit, ze clovek, ktory veri inak, by mohol byt rovnako krestanom, rovnako prijaty Kristom a rovnakou sucastou Bozieho kralovstva. Pre takehoto cloveka je priznacne rozdavanie nalepok ako napr. heretik, bezpoznik, sektar atd. Pre takyto system je kazdy iny pohlad problemom a principialne sa proti nemu brani. Aj za cenu ludskych zivotov.
Tu sa skrýva niečo horšie ako protirečenie (aj keď znova nechýba). Na jednej strane implicitné tvrdenie „som omylný“ (však Bohu vďaka), ale na druhej nemilosrdné posudzovanie a odsudzovanie všetkých zavŕšené tvrdením, že koniec-koncov, problém je len a jedine v tých druhých. Krásny príklad toto, ako zlodej kričí: „Chyťte zlodeja!“ Veľmi rafinovaná je aj skrytá odpoveď, ktorej sa dostáva prípadným zástancom katolicimu:
Samozrejme, ludia pod vplyvom tohto systemu sa budu citit ohrozeni, pretoze si myslia, ze na to, aby clovek bol krestanom, bol spaseny, je nutne verit rozsiahlemu systemu pravidiel, presnych vyznani, a dogiem. Nedokazu si ani len predstavit, ze Jezis prijima na zaklade niecoho uplne odlisneho, ako je vieroucny system
Takže, milí katolícki veriaci, dovoľte preklad do jazyka nižšej úrovne, primeranej mysleniu stáda, ktoré jednoznačne máte (musíte ho mať, lebo ste katolíci): máte smolu. Buď prijmete, čo vám tu predkladá náš milovaný brat heretik, alebo ste beznádejní zadubenci. Cítite v tom iróniu? Mne je skôr smutno...
Čo sa týka povinnosti milovať (áno, znamená to MUSÍŠ „z celej sily“), počuli sme to dnes v evanjeliu, ja k tomu pridám len jedno slovo: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“(Jn 13,34).
...
Keby si, milý môj zablúdený brat, útočil na mňa, myslím, že by som ostal ticho. Ja som taký blbeček a nie vždy sa viem ozvať, keď mi skáču po hlave. Možno preto ma často bolieva... Ale na Cirkev nesiahaj. Nehovorím ti to ja, ja som nikto. Hovorí to jeden starý múdry muž, „ktorého si vážil všetok ľud“. Vieš, aby si sa neocitol v boji proti Bohu (Sk 5,34). Isto máš rád sv. Pavla. Prečítaj si, ako jednoznačne obhajuje autoritu apoštolov, aj tú svoju, keď hovorí: „Ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal“ (1Kor 11,23) a Peter dopĺňa: „nesledovali sme vymyslené bájky“ (2Pt 1,16). „Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré“ (Rim 7,12, pozri aj 1Tim 1,8nn).
Áno, systém Katolíckej cirkvi mi je drahý. Tak drahý, že som ochotný zaň zomrieť, pretože Cirkev, okrem toho, že je mojou Matkou, ako som písal vyššie, je aj Kristovou nevestou, podriadenou mu vo všetkom. Naozaj veľké tajomstvo (porov. Ef 5,32). Krista a jeho Cirkev nemožno oddeliť, v tom sa snáď zhodneme...
A prečo tomu tak verím? Práve preto, že dobrí rodičia vedia, čo je pre ich dieťa dobré. Či sa mýlim? Dáš tvojmu malému do ruky granát, však nech sa pohrá? Ja mám vo farnosti 3 chlapcov, bratov, ktorým jeden buchol v rukách. Ver mi, nie je na nich pekný pohľad.
O čo viac to vie Nebeský Otec a Matka Cirkev? (porov. Lk 11,11-13). Verím, že to, čo mi Cirkev predkladá, mi predkladá v tom istom Duchu, ktorého prijali apoštoli v deň Turíc a na autoritu ktorého sa tak jednoznačne odvolávajú pri sporoch, ktoré nechýbali ani v prvotnej Cirkvi (porov. Sk 1,16; 2,4; 4,8.31; 5,32; 9,17; 13,2.9; 15,28; 20,28). Veľkosť človeka nespočíva v tvrdošijnom popieraní autority, ale v jej pokornom prijatí, ani v odsudzovaní všetkého, čo sa ti nepáči, lebo ty si myslíš inak. Na čom stoja tvoje postoje? Možno poviem príliš odvážne, moje na Kristovom učení, ktoré mi bolo spoľahlivo a v úplnosti odovzdané Cirkvou. Sú moje a zároveň nie. Som len ich správcom, aby som ich tak isto neporušene podával ďalej (porov. Sk 20,27; 1Tim 6,20).
Žiaľ, nespomínam si meno teológa z polovice 20.-ho storočia, hoci to bol muž zvučného mena; ktorý bol proti vyhláseniu dogmy o Nanebovzatí Panny Márie. Keď sa ho pýtali: „Čo urobíte, keď pápež predsa len dogmu vyhlási?“ odpovedal: „Spomeniem si, že Cirkev je múdrejšia ako ja a radostne ju prijmem.“
Skús nebyť ty tým, kto si zatvára oči tak, ako z toho obviňuješ azda všetkých naokolo. Iste, nikde nestojí, že väčšina má pravdu... Ale. Ak tvoje blogy majú naozaj slúžiť „pre inspiraciu, pre otvaranie sa aj inemu pohlau na vieru. Primarne maju vyvolavat potrebu pytat sa, hladat odpovede“, vieš dobre, že sa to dá aj inak, ako zraňovaním a odsudzovaním. Skús nerozsievať kúkoľ.
Žehnám ťa+