Ráno som vošla do triedy. Oproti mne sa rozbehli tri malé žiariace deti.

„Chceme ti povedať, že ťa máme radi...,“ pišťali jedno cez druhé a podávali mi srdiečka.

 

„A to ma máte radi iba dnes?“ Hodila som im otázku. Nečakali to. Pozreli sa na seba.

„No nie, aj zajtra ťa budeme mať radi.“

„Fakt?“

„Áno, stále,“ začali sľubovať.

 

„Ale dnes ti to hovoríme, lebo je Valentína.“

„A zajtra mi čo poviete, keď Valentína už nebude?“

 

„No že ťa máme radi...“

„A pozajtra?“

 

„To isté...“

„Ale veď už nebude Valentína...,“ motám im hlavy.

 

„Tak dobre, vyhrala si,“ mávol rukou Maťo.

„Budeme ti to hovoriť, aj keď nebude v kalendári Valentín. Veď nie je dôležité, aké meno je v kalendári, ale to, či niekoho ľúbime alebo nie.“

 

Presne tak...

Milí ľudkovia,

vyprosujem vám 365 „valentínskych dní“ v roku....

... želám vám, aby ste dennodenne zakusovali dar priateľstva.... (tento dar je vzácnejší ako vzácny)

... ďakujem tým, ktorí si dnes na mňa spomenuli a povedali pár milých slov...

... ja vám tie slová adresujem aspoň takto cez písmenká....

... buďte naplnení vernou láskou, ktorá ostáva s blížnymi v čase slnka, ale aj v čase bolesti...

 

Prajem vám ešte pekný deň.