Zaľúbila som sa. Do niektorých miest. Hovoria ku mne mocnejšie a hlasnejšie ako ľudia. Vstúpili do môjho života znenazdajky... Cez tiché pozvania... Cez zdieľanie sa, ktoré je často bolestné a a privádza dušu človeka do hĺbky samého seba. . Dnes sa chcem s vami podeliť s jednou z mojich "miest-nych" lások... Pozývam vás do kameňolomu...
Je sviatok Povýšenia svätého Kríža.
Deň, kedy má byť na hornej etaži v kameňolome v Ladcoch posvätený kríž. Vonku prší a ja sa v duchu modlím, aby Boh odtiahol krhlu vody a poslal fén menom slnko. Aby som znova mohla uvidieť krásu skál...
On si však zapcháva uši. Má svoje plány a chce ma presvedčiť, že tie jeho sú "in." a ja do nich nemusím "kecať."
Je neskoré popoludnie.
Ešte stále mrholí a zem je rozmoknutá.
No v žiadnom prípade to nie je znamenie, že Boh nie je pripravený žehnať. Dokonca sa rozhodol pre zázrak ...
Toto miesto túži požehnávať cez exorcistu - pátra Eliasa Vellu z Malty, ktorý tam na mieste, kde sa nebo dotýka zeme bude sláviť svätú omšu a vyprosovať požehnanie pre celé okolie....
A tak sa vydávam na cestu...
Najskôr autom a potom...
Správne...
Sadám do autobusu ( a z neho aj fotím). Šofér opatrne vyberá zákruty preraďuje rýchlosti...
Sám priznáva, že "radšej vozí" ľudí z práce aj do nej, ako brázdi po etážach v kameňolome.
Konečne sme hore.... Pri obrovskom balvane (ktorý sa mi nezmestil do fotoaparátu) a pri kríži, ktorý je zabudovaný doň
Všetko je už pripravené na svätú omšu....
Páter Vella spolu s približne desiatimi kňazmi prichádza, aby požehnal kameň, kríž a aby vyprosoval milosti pre okolie..., zvlášť pre cementáreň.
Prestalo pršať. Aj slnko na chvíľu vykuklo a zvedavo si obzerá to divadlo.
Cez kázeň sa dozvedáme, že kríže nás naháňajú a že nikto z nás ku nim v ústrety neuteká....
Aj Ježiš sa najskôr bránil. Prosil Otca: "Ak chceš, tak vezmi odo mňa tento kalich," ale pretože vedel, že je to najväčší dôkaz, ako ukázať ľuďom že ich miluje, prijal ho, aj keď to nebolo ľahké....
A ešte niečo...
Pozerajme sa na kríž a dávajme na Ježišove visiace ramená všetko, čo nás bolí... svoje slabosti, hriechy, problémy blížnych....
On si s nimi už poradí...
Vo chvíli, keď páter dorozprával o tom, čo Ježiš "chcel" a čo "prijal".... začalo znova pršať....
Napadlo mi, že je to rovnako s nami... "Chceme pekné počasie" ale musíme "prijať to čo príde" - teda aj dážď..
Veď ani ten neprekáža Bohu, aby požehnával svet....
A práve tento kríž, postavený na veľkej skale nám to pripomína....
Mimochodom, sú v ňom relikvie zo svätého kríža... A ani skala, či veľký kameň nie je obyčajný...
Z jednej strany vás víta modlitba
A z druhej.....
Je po omši....
Znova vykuklo slnko a prinieslo... znak Božej zmluvy....
Dúhu
Pomaly sa stmieva....
Nad krajinou sa vznáša modlitba za teba i za mňa....
Už nič nie je tak ako bolo pred tým....
Už viem, že Ježiš zomrel..... na kríži....
aby mi pomohol niesť každý kríž, ktorý ma dobehne.... .
Premýšľam
A nechám sa unášať tým, čo mi pripravil Boh...
Uznávam.
Má lepší scenár ako ja...
Ja som chcela iba slnko...
On nezabudol ani na dúhu.....