Sledujem sociálne siete. Dnes sa mi niekoľko krát v emailovej schránke objavila správa, že istý kardinál vyzýva ľudí, aby neznevažovali Krista prijímaním na ruku. Rastie vlna pohoršenia a mnohí z tých, ktorí sa potešili, že sa otvárajú kostoly sú zmätení. Čo s tým?

 

 

 

 

 

Koľko rečí sme mali, keď boli kostoly zatvorené, a ako sme sa sťažovali, že nemôžeme Ježiša prijať v Eucharistii. Vraveli sme, ako po ňom túžime, ako ho očakávame.

Bum.

A on prichádza. Nečaká kým sa skončí korona, šíriaca sa kvapôčkovou „metódou“, nenecháva nás ako ovce bez Pastiera. Našiel si spôsob a vraví: „Tu som. Prijmite ma. Môžete aj na ruku.“ Dáva tomu punc pravdy – cez stanovisko biskupov. Našich biskupov. Ich hlas je pre mňa smerodajný... Alebo tí zahraniční, sú vždy múdrejší ako tu na Slovensku? Že by iba cez nich pôsobil Boží Duch? Nie,  nedajme sa pomýliť. On vanie kadiaľ chce.

Nenechajme si vziať radosť z Božieho Daru s veľkým „D“.

 

A možno práve preto Ježiš chce k nám prísť takýmto spôsobom, aby odhalil skryté túžby nášho srdca.

Ak ho naozaj chceme prijať, tak mu nebudeme klásť prekážky. Diktovať mu: „Milý Pane, ale my ťa zneuctíme, prosím ťa, usmerni našich biskupov, aby sme ťa mohli prijímať len do úst.“

Alebo ho naozaj chceme obmedzovať?

Hovoríte: „Čo ak nám ostane na ruke kúsok Kristovho Tela (odrobinka) a nezbadáme ju... a my to Telo zneuctíme?“

Tak moment. Ak uvidíš tú odrobinku – tak ju prijmeš.

Ak ju neuvidíš, nemáš hriech, aj keby ti tam tá odrobinka ostala. Hriech v sebe skrýva tri veci: VEDOME, DOBROVOĽNE, VÁŽNA VEC. Ak jedna z nich chýba – nie je to hriech.

 

Prichádza k tebe Boh – Gavalier. Rozdáva sa, aj napriek tomu, že riskuje. Ak je tvoja túžba po ňom pravdivá, je ti jedno, či príde na jazyk, alebo na ruku (a mimochodom vôbec nevyzerá, že by biskupi mali v pláne nechať prijímanie takýmto spôsobom nastálo).

 

A ešte jedno mi napadá. Ježiš prebýva v tvojich bratoch a sestrách. Koľko krát ho súdiš, ohováraš, osočuješ, nepomôžeš mu, ponižuješ ho... a to ti nevadí? To ti neprekáža. Tu nekričíš, že sa bojíš, že ho „zneuctíš?“

On je celý v Eucharistii a rovnako je aj v tvojom bratovi a sestre... Tu nemáš výčitky?

 

Možno tie vyššie napísané riadky, budete vnímať ako „emotívny výbuch.“ Máte pravdu. Dnes som si čítala o Anne, ktorá nemohla počať dieťa a vyliala si srdce pred Pánom... Až potom prišlo požehnanie...

Urobila som to isté... Potrebovala som dostať zo seba uplynulé dni. Osobnú skúsenosť, keď ma Boh prekvapoval. Prichádzal do môjho života storakými spôsobmi a sám prehlboval moju vieru... Vedela som, že príde deň „D“ a tešila som sa naň...

Vlastne nie na ten deň – ale na Ježiša.

Na Boha, ktorý je Gavalier a prichádza tak, ako sám chce. Spokojne môže zrušiť naše „šablóny a predstavy o tom, ako ho vnímame.“ a to len preto, aby sme sami videli, aké máme úbohé a obmedzené srdcia.

 

Pane, ďakujem Ti. Za biskupov, ktorí ti otvorili dvere, aby sme ťa znova mohli prijať do svojich sŕdc, aby si bol pre nás posilou a láskou.

Ďakujem ti, že vždy prekračuješ naše predstavy a učíš nás pokore. Prichádzaš nepoznaný a túžiš, aby sme ťa poznali.

A prosím ťa, za nás, aby sme šírili slovo na tvoje budovanie. Aby sme nerozsievali medzi sebou nenávisť, strach, zlorečenie voči našim biskupom a kňazom. Nech sme požehnaní tvojim pokojom a láskou. Ty vieš, čo a kedy je pre nás dobré. Ježišu, prosím, vlož do našich sŕdc dôveru. Amen.