Posledné dni sú pre nás dosť náročné. Bez Eucharistie. Bez svätých omší. Lomcuje s nami akási skľúčenosť. Veď keď sú otvorené obchody, prečo by nemohli byť aj kostoly? Prečo nám biskupi berú Eucharistiu... Prečo sa tak ľahko vzdávame viery....????
Zastavme prosím.
Hoďme prosím brzdu skôr, ako sa necháme oklamať a sklamať. Skôr ako Ježiša a jeho milosrdenstvo napcháme LEN do Eucharistie a do svätých omší. Ako vylejeme svoj hnev, svoje predstavy o tom, ako pôsobí Boh v našich životoch do negatívnych slov vo vzťahu k pastierom. Modlime sa prosím aj za nich, aby boli otvorení slovám svojich predstavených a našli v sebe ochotu prijať a pochopiť ich rozhodnutia
Včera sa ma môj známy spýtal, čo mi priniesla korona? A či som bola smutná na Veľkú Noc.
Možno teraz niekoho pohorším, ale povedala som mu: "Nie. Nebola som smutná. Pretože napriek tomu, že nemôžem prijímať Ježiša v Eucharistii alebo byť na svätej omši, mám v srdci radosť. Poznávam Boha viac, ako pred tým. Vo svätom Písme, v rozhovoroch, v knihách. Hovorí ku mne v obyčajnej púpave, či vo vrabcovi na streche..."
Som si istá, že Boh nie je trochár. A ak nám zobral nejaké zaužívané mantinely (pozor! nevzal nám ich naveky), tak to urobil preto, aby nám ukázal a daroval VIAC.
Máme veľa možností.
Kydať na iných, porovnávať, komentovať, súdiť... alebo sa spýtať: „Pane čo mám robiť? Čo chceš v tejto chvíli odo mňa? Čo si praješ? Ak som doteraz bol slepý alebo slepá a myslel/ myslela som si, že ma môžeš nasýtiť len cez Eucharistiu a len cez svätú spoveď, tak mi prosím ťa otvor oči, aby som videl/ videla. A možno zakúsila aj prázdno, ktoré som doteraz nepoznal/ nepoznala. Daj mi silu, Pane nepohoršovať iných a vlej do mňa Ducha poslušnosti. Ukáž sa mi taký aký si. Nedovoľ, aby som ťa vlastnil/ vlastnila, len vo svojich zaužívaných predstavách...."
Chcem ísť v premýšľaní ešte ďalej. Môj známy, ktorého som vyššie spomínala nie je katolík. Patrí medzi protestantov a hoci nepozná tajomstvo Eucharistie, je pre mňa bratom, potešiteľom, príkladom ako žiť vzťah s Ježišiom. Z jeho života srší dobro. Vidno mu to z očí, z tváre i zo skutkov....Viem o čom hovorím. Keď my (často mnohí) katolíci hovoríme: „Ó, máš to ťažké. Pomodlím sa za teba!“ On ma ťahá za rukáv a pripomína. „Netrep, musíme tomu človeku nejako pomôcť.“ A tak pomáhame... a Boh to žehná...
Aj teraz je tu pre nás čas požehnania a spásy.... Aj teraz je čas ľudskosti... A hlavne ohľaduplnosti....
Nezabúdajme, že to Boh sa stal človekom... a až potom sme my – hriešnici boli povýšení na Boží level.
Preto naozaj zachovávajme to čo je ľudské a prirodzené, aby sme sa mohli vnútorne ponárať do toho Božieho. Nediktujme mu, ako nás má dostať do Božích sfér, nechajme sa ním viesť...
Aj Písmo hovorí: Mnoho ráz a rozličnými spôsobmi Boh prehovoril k našim Otcom.... a teraz hovorí k nám, k tebe, ku mne...
Pozýva nás, aby sme objavili nové dary: dar túžby, dar vnútornej modlitby, samoty, dar Svätého Písma, dar modlitby ruženca, dar nepoznaného, dar odovzdanosti (Tak ako ty chceš, Pane, tak nech sa stane).
Alebo chceme odmietnuť tieto dary?
Chceme povedať Bohu: „Prepáč, ale mne stačí to prijímanie. Mne stačia tie sväté omše. Cez tie dostávam najviac.“
Nie. Nerobme z Boha trochára. On si nachádza spôsoby, akými naplniť našu dušu aj napriek týmto zákazom z okolia. Je väčší, ako všetky naše mozgové závity dokopy... A keď uzná za vhodné vráti sa k nám v tom, čo je nám nateraz vzaté...
Neviem, či to chápete, alebo nie.
Či máte odvahu vstúpiť do levelu značky: "Odovzdávam ti všetko. Rob si so mnou čo chceš..."
Len si myslím, že sloboda nespočíva v tom, že robíme to, na čo sme zvyknutí...
Sloboda je oveľa viac...
„Mám prázdne ruky, Pane, lebo viem, že aj v dnešný deň mi ich naplníš. Lebo viem, že aj v dnešný deň ma posilníš, lebo viem, že aj v dnešný deň mi odpustíš....“
Ide o mnoho viac ako o koronu, ide o vzťah s Bohom... a ten sa ukáže práve v skúškach, ako je aj táto.
Prosím, dovoľme Ježišovi, aby náš život naplnil až po okraj. On tam nechá aj prázdno (priestor na bublinky ako v minerálke), ale nebojte sa... To naplní potom, či už tu na zemi /Eucharistou/ alebo vo večnosti /nazeraním na jeho lásku/.
Nešírme okolo seba nenávisť, nevyvyšujme sa nad iných (ani na sociálnych sieťach). Každý z nás potrebuje povzbudenie. Potrebuje zakúsiť blízkosť požehnania, ktoré Boh dáva rozličným spôsobom
Aj teraz ...
V tejto chvíli....Prehovára k nám cez korona ... a to spôsobom, ktorý nepoznáme...
Ďakujem že ste si ma vypočuli.