Nedeľa popoludní, píšem svoju krátkosiahlu laickú úvahu. :)
V spoločnosti v poslednom čase dosť rezonuje témá povinných kvót a prijímania imigrantov. O tom bolo už dosť popísané, nechcem sa veľmi tým zaoberať, skôr ma trápi, a zaráža ako sa naša slovenská spoločnosť radikalizuje a barbarizuje. Pozrel som si videá zo včerajších protestov v Bratislave, ako aj dnešné mnohé titulky o hádzaní kameňov a zatýkaní. Na jednej strane je tu už zúfalosť občanov a vlády, ktoré sú hluché k riešeniu ich problémov, na strane druhej rôzni extrémisti, ktorí to využívajú a získavajú popularitu tým, že ponúkajú jasné „riešenia“.
Znepokojuje ma, že sa rozrastajú vo viacerých mestách stále viac skupiny Vzdor, ktoré majú nádych polovojenských skupín, a ľudia v nich majú jasné zmýšľanie smerom k nacistickej ideológii. Nemyslím teraz druhý extrém, komunistickú stranu práce Vzdor. Človek jasne počuje podľa vyjadrovania, akým smerom sa uberajú, následne aj symbolikou. Odkazujem na reláciu Informačná vojna na rádiu Sloboný Vysielač zo dňa 20. 5. 2015 s názvom Potreba odstránenia demokracie, kde sa o tom môže každý presvedčiť na vlastné uši. Títo ľudia majú byť na kandidátke strany ĽSNS do parlamentu, ktorej predsedom je známy Marián Kotleba. Obávam sa, že je otázkou času, kedy niekoho označia za podčloveka a začne nedajbože vraždenie. Pomáhajú bielym slovenským rodinám, ktoré sú na tom zle. Za tým všetkým dobrom je však skazonosná ideológia. Aj nacisti pomáhali a mnohých zviedli a zmanipulovali.
Ďalšia vec je tá, ak niekto argumentuje príjmom imigrantov na základe demografie. Demografia si myslím nie je taký problém, aký sa zdá. Je to systémový problém. Systém je nastavený tak, že stále musí všetko rásť, musí byť ekonomický rast, musí rásť počet obyvateľov. Každý rozumný človek vie, že ak niečo rastie, tak napokon vždy dosiahne svoj vrchol, kde to musí už ísť len z kopca. Napriek tomu všetkému, by vždy bolo lepším riešením zo strany EÚ väčšia podpora tradičnej rodiny, manželstva mladých než príjimanie imigrantov. Lenže to predsa EÚ nemôže kvôli LGBTI ľuďom, ktorí by sa cítili dotknutí. Toľko k tomuto argumentu.
Človek je čiastočne oddelený od prírody, ale stále žije v tomto hmotnom svete. Ak je napríklad v prírode zlá situácia a podmienky pre určitý živočíšny druh, tak jednoducho je prirodzene aj menší počet jedincov tohto druhu. Takto si to reguluje príroda. Ľudia majú rozum, majú ducha, musia sa regulovať podľa toho sami. Na svete nás bolo niekedy menej a nič sa nestalo. Z pohľadu životného prostredia to tiež nie je zlé, nakoľko príroda nie je tak vyťažovaná. Nenamýšľajme si, že množstvo ľudí tiež môže donekonečna rásť. Počet jedincov živočíšnej ríše je zväčša regulovaný množstvom potravy a dravcami. Ľudia dravcov nemajú. Nás regulujú epidémie, vojny, a potom aj hladomor. Dnes plus ešte ozaj choré riešenie potratov a niekde aj eutanázie. Tu si musíme vstúpiť do svedomia ako ten najrozumnejší druh na planéte Zem. Zmeniť zmýšľanie. Som zvedavý, čo prinesie očakávaná encyklika pápeža Františka o životnom prostredí.
Nielen zlá ekonomická situácia, či kríza spôsobená nenažranosťou istých jedincov, ale aj vedecký pokrok a stroje zapričínili, že nie je potrebné toľko pracovať. V Európe je množstvo mladých nezamestnaných. To poukazuje skôr na to, že je tu viac ľudí, než je potrebných. Ale pekne poporiadku. Je známe, že hŕstka ľudí je na svete stále bohatšia a zvyšok, 99 % je stále chudobnejší. Tak si títo „plutokrati“ vymysleli nepodmienený základný príjem“ kedy by každý človek dostával len tak, každý mesiac hotovosť. Uvedomili si, že totiž ekonomický systém takto postavený nemôže večne fungovať, a predsa len, ak sú ľudia nezamestnaní, nemajú peniaze, ekonomika sa nehýbe. Sú ochotní teda aj zo svojho obrovského majetku venovať časť, len aby sa systém napokon nezrútil. Lenže mnohí sa s tým nestotožňujú, aby niekto bral peniaze bez práce, keď iní by pracovali napr. Tento systém bližšie nebudem opisovať, človek si to nájde aj na internete, o čo ide.
Podstata je tá, že práca dáva človeku dôstojnosť. Nedávno sme mali sviatok práce, 1. mája. Pripomíname si ním štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov z roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. Áno, predtým sa pracovalo často oveľa dlhšie. Dnes v skutočnosti vďaka pokroku by sme ten pracovný čas mohli opäť znížiť. Dajme tomu na 4 hodiny, čím by sa mohlo viac ľudí zamestnať, malo by svoju dôstojnosť, striedali by sa v práci. Mali by viac času venovať sa rodinám aj koníčkom. Veď dosiahli sme krásneho pokroku, ktorý vždy sľuboval menej práce a viac času. No ale odkiaľ vziať peniaze? Veď zamestnaní by boli, ekonomika by sa rozbehla, peniaze by sa proste pekne vytlačili, len ich správne použiť, a žilo by sa.
