Láska a sloboda alebo obchod a otroctvo??
C.S.Lewis: K jádru křesťanství
"Kresťania sa neraz preli, či im do neba pomôžu dobré skutky, alebo viera v Krista. Nemám právo vyjadrovať sa k tak zložitej otázke, dovolím si však povedať, že mi to pripadá ako spor o to, ktorá strana nožníc je dôležitejšia. Skutočné morálne úsilie je to jediné, čo vás môže priviesť k bodu, kedy hodíte šatku do ringu. Viera v Krista je to jediné, čo vás môže zachrániť pred zúfalstvom, keď k tomuto bodu dospejete. Z viery v Krista však opäť vyplynú dobré skutky. V minulosti na seba dve skupiny kresťanov navzájom útočili pomocou dvoch paródií na pravdu. Snáď nám tieto paródie pravdu viac osvetlia. Jednu skupinu kresťanov obviňovali, že vlastne tvrdia toto: Záleží predovšetkým na dobrých skutkoch. Najlepším dobrým skutkom je dobročinnosť. Najlepší spôsob dobročinnosti je darovať peniaze. A najlepšie je dávať peniaze cirkvi. Dajte nám teda dvesto tisíc a my už vás do neba nejako dostaneme. Na takýto nezmysel je pochopiteľne ľahká odpoveď. Dobré skutky, ktoré by vychádzali z predstavy, že sa nebo dá kúpiť, by vlastne neboli dobré skutky, ale obchodné špekulácie. Druhú skupinu kresťanov vinili, že tvrdia: Záleží iba na viere. Ak máte vieru, v podstate nezáleží na tom, ako konáte. Tak si, chlapče, kľudne hreš a užívaj si a Kristus sa postará, že na tom nakoniec nebude nijako záležať. I na tento nezmysel sa dá ľahko odpovedať: "Viera" v Krista, ktorá neberie nijako do úvahy to, čo Kristus hovorí, nie je žiadna viera. Nie je to dôvera v Neho, ale iba mentálne pritakanie akejsi teórii o Ňom.
Biblia celú vec pozoruhodným spôsobom uzatvára, keď tieto dve veci spája v jednej pozoruhodnej vete. Prvá časť tej vety znie: S bázňou a chvením uvádzajte v skutok svoje spasenie. /preklad SSV: S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse/ Z tejto prvej časti by sme mohli usúdiť, že všetko záleží na nás a na našich dobrých skutkoch. Druhá časť vety ale začína takto: lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí... /preklad SSV: veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. (FLP 2, 12-13)/ To zase budí dojem, že všetko robí Boh a my nič. Obávam sa, že práve na niečo takéto v kresťanstve narážame. Som tým síce zmätený, nie však prekvapený. Pochopte: snažíte sa tomu všetkému porozumieť a oddeliť to do dvoch vodotesných priehradiek, čo presne robí Boh a čo presne robí človek-tam, kde obaja pracujú spolu. Pochopiteľne si to nedokážeme predstaviť inak, než ako spoluprácu dvoch ľudí o ktorej môžeme povedať: on urobil toto a ja zase toto. S takým spôsobom myslenia si ale v tomto prípade nevystačíme. O Bohu takto uvažovať nejde. Boh je vo vás rovnako, ako mimo vás. I keby sme pochopili kto čo urobil, nemyslím si, že by sa nám to podarilo vyjadriť ľudskými slovami. V snahe túto vec vyjadriť hovoria rôzne cirkvi rôzne veci. Zistíte ale, že i tí, ktorí kladú najväčší dôraz na dobré skutky vám povedia, že musíte mať vieru a tí, ktorí kladú najväčší dôraz na vieru vám povedia, aby ste robili dobré skutky."
