Jednoduchý scenár krížovej cesty, ktorá je vhodná pre deti aj pre mládež.
HRANÁ KRÍŽOVÁ CESTA vo formáte pdf - kliknite tu
Pôst je príležitosťou premýšľať o Božej láske k nám. Uvedomiť si cenu, ktorú zaplatil z lásky k nám Pán Ježiš. Najväčšiu lásku má ten, kto položí život za svojich priateľov. Ako sme na tom my? Sme schopní priniesť čo i len malú obeť pre našich najbližších, ktorí nás milujú a ktorých máme radi? Nemusíme hneď darovať krv alebo život. Stačí nájsť si čas pre druhých, ochotne pomôcť aj s maličkosťou, vypočuť si druhého, povzbudiť toho, kto klesá na duchu, namiesto mailu poslať seba na návštevu, nesledovať len statusy na facebooku ale aj to, čo sa deje na tvári priateľa vedľa mňa.... Aj to býva často ťažké. Možno aj to je naša krížová cesta. Skúsme spolu vykročiť na cestu lásky a pouvažovať nad láskou, ktorá nám bola darovaná.
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
(Dav privedie Pána Ježiša k Pilátovi a začnú naňho žalovať.) PILÁT: Akú žalobu podávate proti tomuto človeku? DAV: Rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, židovský kráľ. (Pilát gestom privolá Ježiša.) PILÁT: Si židovský kráľ? JEŽIŠ: Sám to hovoríš. Ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. PILÁT: Tak predsa si kráľ. (Pilát sa po chvíli ticha obráti k ľudu a povie.) A čo zlé urobil? Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku. Potrescem ho a prepustím. (Vojaci Ježiša zbičujú a na hlavu mu dajú tŕňovú korunu a privedú ho k Pilátovi.) PILÁT: Hľa, váš kráľ. DAV: Ukrižuj ho, ukrižuj ho! My nemáme kráľa, ale cisára. (Pilát si umyje ruky a hovorí.) PILÁT: Dobre teda, dám ho ukrižovať. Ale ja nemám vinu na krvi tohto človeka. (Scéna sa zastaví na umývaní rúk.)
Pane Ježišu, viem, že si bol nevinne odsúdený. Pilát si umyl ruky, ale nie srdce. Odpusť mi, keď som ťa odsúdil vo svojich blížnych. Daj mi aj silu správať sa ako ty, keď ma budú iní odsudzovať.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
(Vojaci dávajú Pánu Ježišovi na plecia kríž.) 1.VOJAK: Hoď naňho ten kríž. Azda mu ho neponesieme my?! 2.VOJAK: Uvidíme, ako bude kráľ kráčať s krížom. Reči mal silné, uvidíme, aký podá výkon. 1.VOJAK: Určite sa potkne o prvý kameň a budeme ho musieť dvíhať. 2.VOJAK: Aspoň bude zábava. My mu už pomôžeme vstať. (Ježiš pobozká kríž.)
Pane Ježišu, ty si sa nepozeral na to, kto ti položil na plecia kríž, ale s akou láskou ho treba niesť. Daj nám silu s láskou prijať to, čo je ťažké a čo nemôžeme zmeniť.
(Pán Ježiš padá na zem, na kolená. Vojaci ho socajú a kopú.) 1.VOJAK: A už to tu máme: už je na zemi. Pomôžeme mu? 2.VOJAK: S radosťou. (Kopne do Pána Ježiša.) Vstávaj ty lenivec, neprišiel si tu oddychovať. 1.VOJAK: Pozri na kráľa, aký je mocný; nevládze si uniesť ani svoj trón. 2.VOJAK: Slaboch je to, ale mi ho naučíme, ako sa nosí kríž.
Pane Ježišu, aké ľudské je byť slabý a padnúť! Ty si sa nehanbil byť slabý ako my. Daj nám silu s pokorou prijímať naše pády.
(Pán Ježiš sa mlčky stretáva so svojou matkou.)
Pane Ježišu, chceme ti teraz poďakovať za naše mamky, ktoré stoja pri nás v dobrom i v zlom, keď máme radosť, aj keď sme smutní. Nemusia veľa hovoriť, lebo láska hovorí bez slov.
(K vojakom a Pánu Ježišovi sa blíži Šimon.) 1.VOJAK: Hej ty, poď pomôcť tomu chudákovi, lebo skončí skôr, ako vyjdeme za mesto. ŠIMON: Som unavený, od rána som pracoval na poli. Nech mu pomôže niekto iný. 2.VOJAK: Ber ten kríž, lebo sa aj tebe jedna ujde. JEŽIŠ: Ako sa voláš? ŠIMON: Šimon. JEŽIŠ: Ďakujem ti, Šimon.
Pane Ježišu, pošli aj nám takého Šimona, akého si stretol na svojej krížovej ceste, keď ho budeme potrebovať. A nauč aj nás pomáhať tým, ktorí budú v núdzi, lebo si povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
(Z davu vychádza Veronika.) 1.VOJAK: A čo tu chce táto? Už len žena nám tu chýbala! 2.VOJAK: Nechaj ju, nech sa vyplače. VERONIKA: Pane, čo to s tebou urobili? (Utrie mu tvár a zadiví sa nad obrazom tváre, ktorý ukáže ľudu.) 2.VOJAK: Dosť už, vráť sa odkiaľ si prišla! (Odsotí ju.)
Pane Ježišu, slabá Veronika nemala silu niesť kríž, ale jej odvážna láska urobila možno viac. Odmenou jej bol obraz tvojej tváre. Daj nám silu robiť malé skutky s veľkou láskou.
(Pán Ježiš padá na zem, na kolená aj ruky. Vojaci ho socajú a kopú.) 1.VOJAK: Ten slaboch je zase na zemi. Asi mu treba pomôcť. 2.VOJAK: Hádam ten kríž nebudem dvíhať ja?! 1.VOJAK: Vstávaj, kráľ. Kde máš svoje služobníctvo? My ti tu máme posluhovať? 2.VOJAK: Pán kráľ, ráčte postupovať vpred. (Posmešne sa ukláňa.)
Pane Ježišu, ak je ťažké padnúť, tak ešte ťažšie je padať znova a znova. Opakovanými pádmi strácame silu, ale aj odvahu vstať. Ochráň nás pred znechutením a beznádejou. Daj nám silu vždy kráčať ďalej.
(K Ježišovi sa priblížia ženy, ktoré plačú.) ŽENY: Pane, ako hrozne trpíš. Prečo? Prečo? JEŽIŠ: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 2.VOJAK: Choďte z cesty, to nie je nič pre ženy.
Pane Ježišu, tvoje utrpenie nespôsobili len vojaci, ale naše hriechy. Daj nám pravý súcit s tvojím utrpením a slzy ľútosti nad každým naším hriechom, aj tým najmenším.
(Pán Ježiš padá a leží na zemi.) 1.VOJAK: Pozri naňho, už skonáva. Budeme ho musieť vyniesť na vrch? 2.VOJAK: No určite, ja si s ním ruky babrať nebudem! 1.VOJAK: Ruky nie. Ja poznám liek na zločincov. (Kope ho) Vstávaj! 2.VOJAK: Zdvihnime ho, ináč nebudeme mať koho pribiť na kríž.
Pane Ježišu, ty poznáš aj situácie, keď sa zdá, že to už ďalej nejde. Ľudsky nie, ale Boh je väčší ako človek. Nauč nás pri treťom páde sa ti úplne odovzdať.
(Vojaci začnú Ježišovi zobliekať šaty.) 1.VOJAK: Pozri, koľká paráda: škoda tých šiat, rozdeľme si ich. 2.VOJAK: Máš pravdu, zídu sa. Daj ich sem! (Vojaci si delia šaty, trhajú ich.) 1.VOJAK: Tu máš. On ich už nepotrebuje. ŽENA: Čo mu ešte chcete vziať? Zakryte ho! Nemáte ani trošku úcty?
Pane Ježišu, prosíme ťa, prikry nás svojím rúchom úcty a milosti. Odovzdávame ti tie najintímnejšie oblasti svojho života a prosíme ťa, vráť nám stratenú dôstojnosť Božích detí.
(Vojaci položia Pána Ježiša na kríž a začnú biť kladivom.) 1.VOJAK: No tak poď, nech to máš už za sebou. 2.VOJAK: Chyť mu tú ruku, nech ňou nemyká. 1.VOJAK: Pozri, koľko má ešte síl! JEŽIŠ: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Pane Ježišu, ty vieš, ako ťažko znášame chvíle bezmocnosti, ako ťažko znášame opustenosť od ľudí. Nauč nás modliť sa i vo chvíľach opustenosti a bezmocnosti. S tvojím a naším Otcom nikdy nie sme opustení a bezmocní.
(Vojaci dvihnú kríž s Pánom Ježišom. Pod krížom stojí matka Pána Ježiša, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, Mária Magdaléna a učeník Ján. Pilát zhotovuje tabuľku s nápisom.) 1.VOJAK: Napíš „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“, ako prikázal Pilát. (Zavesí tabuľku na kríž.) DAV: (Idú okolo kríža a posmievajú sa.) Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža! Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. JEŽIŠ: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (napäté ticho) (Pán Ježiš pozrie na svoju matku, pri ktorej stoja dve ženy a učeník Ján a boľavým hlasom povie:) Žena, hľa, tvoj syn! – Hľa tvoja matka! (napäté ticho) Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Pán Ježiš skloní hlavu a vydýchne.) 2.VOJAK: Tento človek bol naozaj Boží Syn.
Pane Ježišu, prosíme ťa, nauč nás správne užívať dar života, aby sme stále viac napĺňali poslanie, ktoré si nám zveril. Už dnes ťa, prosíme o šťastnú hodinu smrti a o to, aby sme sa na svoju smrť mohli dobre a dostatočne pripraviť. Daj nám tú milosť, aby sme raz mohli povedať so svätým Pavlom: “Nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“
(Jozef z Arimatey príde za Pilátom a prosí ho:) JOZEF Z ARIMATEY: Prosím ťa, dovoľ, aby sme sňali telo Ježiša Nazaretského z kríža a slušne ho pochovali. PILAT: Nemám nič proti tomu, ak je už mŕtvy. (Vojak zoberie kópiu a prebodne Pánu Ježišovi bok.) 1.VOJAK: Z boku vyšla krv a voda, je mŕtvy. (Jozef z Arimatey skladá telo Pána Ježiša a dávajú ho do lona Panny Márie.) MATKA: (Otvára náruč a s plačom prosí:) Sem, sem aspoň na malú chvíľu ťa chcem objať. Môj milovaný syn, čo všetko si musel vytrpieť.
Pane Ježišu, na konci krížovej cesty si spočinul v náručí svojej matky. Ona vždy stála pri tebe. Celou dušou chcela plniť vôľu tvojho Otca – aj vo chvíli najväčšej bolesti. Nauč nás vždy hľadať Otcovu vôľu ako ona.
(Ján sa zohne k Panne Márii) JÁN: Matka, za chvíľu začne sviatočný deň, musíme sa poponáhľať. JOZEF Z ARIMATEY: Rýchlo poumývajme Pánovo telo a zaviňme ho do plachiet. JÁN: Už ho nestihneme natrieť voňavými olejmi. Ženy to urobia ráno, keď sa skončí sviatočný deň. (zavinú Ježiša do plachty) JOZEF Z ARIMATEY: Tu neďaleko v záhrade je nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam uložíme Pánovo telo. (Uložia ho do hrobu a privalia kameň.) 2.VOJAK: Pilát prikázal strážiť hrob. Musíme tu zostať celú noc.
Pane Ježišu, tvoj hrob nemohol znamenať koniec, lebo Lásku nemožno pochovať. Aj naša smrť je len bránou do večného života. Urob nás ľuďmi lásky, aby sme nemali strach, ale aby sme sa tešili na to, čo „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Pane Ježišu, ďakujeme za každý tvoj pohyb a pohľad, každé slovo a gesto a každú ranu na krížovej ceste, ktoré boli prejavom lásky k tvojej matke, Šimonovi, Veronike i tým, ktorí mali v srdci nenávisť... a dokonca aj k nám. Tvoje rany majú moc uzdraviť naše srdcia, v ktorých je ešte stále veľa sebectva a pýchy. Chceme sa dotýkať tvojich uzdravujúcich rán najmä tam, kde trpíš v našich blížnych. Máme veľkú nádej, lebo ty nás miluješ aj napriek našej slabosti a mnohým nevernostiam. Veď kto nás odsúdi? „Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? ... Ale v tomto všetko slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“
Otče náš. Zdravas’. Sláva. Pane Ježišu Kriste, vyslyš Svätého Otca pápeža M. M., svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Krížovú cestu zostavila Marcela Jarošová
Hercami v tejto hranej krížovej ceste boli deti a mládež z Bugľoviec. Ďakujeme!