Dvíha z prachu bedára ...Usádza ho medzi kniežatá.

Srdce mi plesá v Pánovi, v mojom Bohu rastie moja sila. Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z tvojej pomoci. Luk silákov sa zlomil, slabí sa opásali silou. Tí, čo boli sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, no tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu. Neplodná rodí mnoho ráz a tá, čo má veľa detí, vädne. Pán dáva smrť i život, uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť. Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje.
Dvíha z prachu bedára a zo smetiska povyšuje chudobného. Usádza ho medzi kniežatá a dáva mu trón slávy. (1 Sam 2, 1b-e. 4-5. 6-7. 8a-d)

My, kresťanskí muži, odchovaní na rôznych prednáškach, formačných seminároch a knihách od Johna Eldredgea, radi počúvame o tom, že sme milovanými synmi, bojovníkmi a radi sme sa sýtili psychologickými archetypmi mužnosti. To všetko je potrebné a keby sme týmto neprešli, len veľmi ťažko by sa dalo ísť ďalej. Sme na ceste mužnosti a chceme pokračovať v raste. Našim cieľom v mužskej identite je byť mužom podľa jeho Božieho srdca. Našim vzorom môže byť kráľ Dávid a cieľom byt mužom ako Ježiš. Chceme ísť ďalej a vytrénovať najdôležitejšiu vlastnosť: pokorné srdce.

Celým nášim mužským adventom sa pretkávajú myšlienky o pokore, ktorá je kľúčovým atribútom pre Božie konanie v našich životoch. Pokora je perlou v mužskej identite. Keď sme v srdci naozaj pokorní, Boh uzdraví naše udupané sebavedomie, aby sme sa už viac nemuseli porovnávať a strachovať o svoj imidž. Ak sme pokorní, poslúchne Boha, keď nám povie, aby sme bojovali a boli agilní, aj keď sa na to necítime a budeme preukazovať nežnosť, keď nám povie, aby sme tak milovali. Poslušnosť Pánovi je tou najrýchlejšou cestou k uzdraveniu identity a premeny srdca.

Modlime sa, aby sme mali pokorné srdcia, aby sme nespyšneli, keď nás Boh uzdraví a keď sa nám bude dariť. Modlíme sa, aby sme mali srdcia stále pokorné, aby sme boli mužmi, ktorých pokorné srdcia budú priťahovať Božiu pozornosť.